V poslednej dobe si stále viac a viac uvedomujem, aké mám šťastie, že mám okolo seba ľudí, na ktorých mi záleží, snažím sa s nimi tráviť čo najviac času a starať sa o to, aby boli všetci šťastní a spokojní. Veď nikdy neviem, ktorá chvíľa strávená s nimi je tá posledná. Osud nám kedykoľvek môže zamiešať kartami a naše cesty sa môžu rozísť. Najdôležitejšie v takejto chvíli nie je zameriavať sa na to, prečo sa to stalo, ale tešiť sa z toho, že sme takéhoto človeka mali vo svojom živote, že nám ho obohatil svojou prítomnosťou a zanechal v nás spomienky, ktoré nikdy nezmiznú. Musíme si uvedomiť, že to najdôležitejšie, čo v živote máme sú naši najbližší. Ľudia, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a ktorí pri nás budú stáť za každých okolností. Ľudia, ktorí neodsudzujú naše rozhodnutia, ale naopak podporujú nás vo všetkom, čo chceme v živote skúsiť. Neviem, ako sú na tom ostatní, ale v mojom živote je skutočne iba zopár bytostí, o ktorých viem, že sú moji osudoví. Chcem ich robiť šťastnými a nečakám nič na oplátku. Sú to ľudia, ktorí ma poznajú, poznajú moje tajomstvá a ja viem, že sú u nich v bezpečí. Momentálne si neviem predstaviť život bez nich, ale na druhej strane si stále uvedomujem, že ich kedykoľvek môžem stratiť. Zdá sa mi preto zbytočné, zameriavať sa na materiálne veci, riešiť svoje okolie, strácať čas nezmyselnými činnosťami (napr. pozeraním „telky", ale o tom inokedy). Radšej sa venujem tým, ktorí mi za to stoja. Nesnažím sa strpčovať život svojmu okoliu, nevykrikujem po cudzích ľuďoch, ale teším sa z toho, že vďaka zopár ľuďom má môj život zmysel. Vážim si ich za to, že ma podporujú v dosahovaní svojich snov a že ma chápu.
Podľa mňa má každý jeden z nás vo svete niekoho, kto je stvorený iba pre neho, či už partnera, rodičov, alebo dobrých priateľov. Vážme si ich existenciu a nezameriavajme sa na zbytočnosti, ktoré nás len okrádajú o čas, ktorý môžeme stráviť zmysluplne.
