22. aug 2012 o 22:24 (upravené 24. aug 2012 o 18:24)
Páči sa: 0xPrečítané: 102x
Princ
Túžila sa ho ešte raz dotknúť. Znova. Vedela, že by neprestala; vedela, že neprestane. Držala ho v náručí, v objatí, aj keď s ňou nebol. Cítila ho pri uchu, počula tlkot jeho srdca. Videla trblietanie sa v jeho smutných očiach, aj keď bol vzdialený. Vtedy sa bála. Jeho, o neho, sama seba, vôbec, čo príde alebo nepríde. Držala sa slepej nádeje na všetko dobré, aj keď si priala, aby boli aj zlé veci, ktoré ich zocelia ešte viac k sebe - prišli aj tie - ani sa nenazdala.
Nechcela byť krivdiaca, ani ukrivdená. Túžila sa dotknúť jeho mylse. Vyhnať z nej veci, ktoré si v nej miesto nezaslúžili, ale nedali si povedať a neodchádzali. Volala ho láska, ale on ju oslovoval menom. Cítila zvláštne zvraty a silné precitnutia, rovnako ako aj pocity úplnej beztiaže a pozitívnej beznádeje. Plávala preč od útesu krásnej minulosti a prísnych spomienok, ktoré ju potupovali pred ňou samou. Bežala ako o život a zároveň len stála, aby si osud nevšimol tú kamufláž. Ďakovala mu za veľa vecí. Ešte nie za všetko, ale to už čoskoro malo prísť. Našla si Utópiu, ktorú jej už hádam nikto neznesvätí.