Niektorí vravia, že Parížanka, s pozoruhodným prejavom života. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Je zaujímavé sledovať vývoj ľudských duší, bez toho, aby som sa na ne pozrela zblízka. Všetko vie byť tak priehľadné a tak tajomné. Smutné a úžasné... Impresia je dôkazom života. Neprežívaného, prežitého! Neklam! Moja jemnosť sa dokáže spojiť s krutosťou tohto sveta a momentálnej duševnej dimenzie. Dokonalosť. Neklamem.
Niektorí ľudia, medzi ktorých patrím aj ja, sa niekedy dajú ovplyniť snami, ktoré sa im snívajú a o ktorých snívajú. Niekedy im možnože prikladáme priveľký význam, ale nakoniec to poväčšine celkom dobre vypáli. Dnes do rána sa mi snívalo o vlastných vlasoch. A pre takéto sny o konkrétnostiach dokážem urobiť veci, možno bláznivé, ale ako nápady výborné. :)
Vždy som ich obdivovala, vysvetľovala, obhajovala. Moje verné, veriace a nepochopené lásky. Moje impresie, vďaka ktorým tu som a budem kdekoľvek. Záblesky ohňostrojov fantázie aj dusivé prílivy tmavých odtieňov. Jeden tón, bodka, čiara, slovo, úsmev, slza. Držím sa ich - ony ma povedú do diaľky. Za ruku. Za dušu.
Takmer normálna existencia. Neobyčajná a výrazná, s hnedými očami. Akoby bola z Paríža, vravia si. Vyzerá zaujímavo, tak neslovensky, ale aj tak sa k nej nepriblížia. Lenže Všetci si neuvedomia jedno - povedal si to takmer každý človek v jej živote. Aj taký, o ktorom dúfala v obrátenie sa v odvahu, pretože odvaha je to jediné, v čo na tomto svete verí.
Túžila sa ho ešte raz dotknúť. Znova. Vedela, že by neprestala; vedela, že neprestane. Držala ho v náručí, v objatí, aj keď s ňou nebol. Cítila ho pri uchu, počula tlkot jeho srdca. Videla trblietanie sa v jeho smutných očiach, aj keď bol vzdialený. Vtedy sa bála. Jeho, o neho, sama seba, vôbec, čo príde alebo nepríde. Držala sa slepej nádeje na všetko dobré, aj keď si priala, aby boli aj zlé veci, ktoré ich zocelia ešte viac k sebe - prišli aj tie - ani sa nenazdala.
