Škola A niekde na strednom Slovensku
Pani učiteľka v 4.A triede robí so žiakmi projekt Ak raz budem učiteľ – vždy s veľkým predstihom poverí niekoho z triedy, aby si pre ostatných pripravil vyučovaciu hodinu: vytvoril malý program na interaktívnu tabuľu, pracovný list, obrázky a ďalšie aktivity... Žiak potom učí ako naozaj, zadáva spolužiakom úlohy a aktivity, a potom aj hodnotí ich vypracovanie.
Škola B v Liptovskom Mikuláši
Pani učiteľka zadá žiakom úlohu, aby vyskloňovali slovo Fico (nie šašo, ani maco, ani Juro, ani Pyco, ale Fico):
Ja by som si vybrala školu A. A Vy?
PS: Pani učiteľka z LM by mohla v ďalších cvičeniach zadávať aj mená končiace veľmi tvrdou spoluhláskou k, napríklad Jahnátek (Jahnátkovia, príbuzní, Komjatice, ministerstvo) alebo mená končiace veľmi mäkkou samohláskou č, povedzme Čaplovič. Veď čo keby Čaplovič – alebo dokonca Čaplovičovia (trénujme si aj množné číslo) – prišli do školy na neohlásenú návštevu s cieľom preveriť, či je škola skutočne apolitická, ako jej to určuje zákon?
PSS: Kult osobnosti sa uplatňoval už v ranom období vývoja ľudstva, v súčasnosti v diktátorských režimoch s nízkou vzdelanosťou a politickou kultúrou más. Je to sústreďovanie rozhodovania a moci v rukách jednotlivca, ktorý túto moc zneužije. Všadeprítomnosť ústrednej osoby kultu má dokazovať, že sa spoločnosť so svojim vodcom identifikuje a chce ho nasledovať [pozri definíciu].
