Bodka ukončuje vetu. Takto.
Čiarka oddeľuje vymenované položky vo vete. Napríklad:
“I've got a dog, a cat, and a turtle.” – takto tie zvieratká spolu nesúvisia, no keď napíšem:
“I've got a dog, a cat and turtle.” – znie to, akoby moja mačka bola korytnačia - čiže blbosť! Svet je momentálne rozdelený na dva tábory - na tých, čo uznávajú čiarku pred “and”, a na tých, čo nie. Ja som v tom prvom.
Vážení čitatelia, čiarku ešte používame, keď chceme niekoho osloviť.
Bodkočiarka je taká “vysokopostavená” čiarka; oddeľuje myšlienky, no zároveň naznačuje, že informácia, ktorá nasleduje, súvisí s tou predchádzajúcou.
Dvojbodka slúži pri: vymenúvaní vecí, ak ich uvádzame v novom riadku,a uvádza tiež priamu reč.
Pomlčka – nenápadná rebelka – značí, že nasleduje dodatočná myšlienka, a oddeľuje ju od zvyšku vety.
Apostrof skracuje, napríklad: “I am” na “I'm”; a keď je niečo napríklad psove, ukáže nám to takto: “It's dog's.” Ak je tých psov viac, vyrieši to takto: “People are dogs' best friends.”
Otáznik je hádam jasný, no nie?
S výkričníkom to netreba preháňať! Slúži pri zvolaní – ako citoslovce – alebo naznačuje krik.
Ako povedala naša slovenčinárka, “úvodzovky naznačujú priamu reč”. V angličtine sa píšu obe hore, preto ich tak vo svojich blogoch o angličtine používam. Úvodzovky ešte používame, keď uvádzame cudzie alebo nezvyčajné slová - “novotiny”.
Ako si to všetko zapamätať? Prejdite si tento blog znova a sledujte, ako používam interpunkciu. Angličtina má tých pravidiel síce oveľa viac, no na začiatok to postačí takto.
Long live punctuation! - Nech žije interpunkcia!
