Letenky sme si s priateľom navzájom venovali na Vianoce. O Bali som nečítala žiadny cestopis, výber ostrova bol tak trochu náhodný. Ázia ma vždy fascinovala, hlavne jej východná, či juhovýchodná časť. Z pohľadu filozofie, histórie, tradícií, či prírody. Netúžila som po hlučných mestách, ani som nehľadala pokoj v tichu vlastných meditácií. Túžila som po teple, panenskej prírode, azúrovom mori, po mieste, v ktorom človek žije s prírodou v tesnom spojení. Duchovnom či fyzickom. To podľa mojich predstáv zobrazoval ostrov Bali. Výber na backpacking padol preto, lebo som túžila vstúpiť do toho sveta slobodne, nenásilne splynúť s jeho tempom a odkrývať jeho tajomstvá. A hlavne nič dopredu neplánovať, jednoducho ho spoznať také, aké v skutočnosti je.
Let s prestupmi nám trval takmer 20 hodín. Z Budapešti sme leteli cez Bukurešť do Doha, hlavného mesta Kataru. Tam sme čakali asi 2 hodiny na let cez Singapur do Denpasar, hlavného mesta Bali. Doleteli sme okolo 6 večer miestneho času. Vystojíme si rady pri vízových formalitách a cestou von z letiska sa zastavíme v zmenárni. Keď nám mladá Indonézanka dáva peniaze, pripomenie mi to známu českú průpovídku: "Já jsu milionář!" Zamenili sme si 100 Eur. 1 euro je približne 12 000 indonézskych rupií... Začínam vnímať kontrast medzi tým, čo som zanechala za sebou a tým, do čoho som vstúpila. Ocitla som sa v úplne inom svete.
Bali nás víta mrholením, ale aj tak je príjemne teplo. Taxíkom sa odvezieme do rušného mesta v blízkosti letiska, Kuta. Cestou pozorujem v pološere ulice plné áut a motoriek vytvárajúce rozmanité prúdy života na Bali, ktoré sa navzájom prelínajú. Nepretržité prúdenie energií, všetko vo všetkom. Priateľ pochopil moje mlčanie, ticho som pozerala von z okna a s prekvapením vnímala, čo sa okolo mňa odohráva. Až tak silný kultúrny šok som nečakala. No v celej jeho intenzite som si ho uvedomila až v nasledujúcich dňoch.
Po 15 minútach vystúpime pri hoteli, v ktorom zostaneme spať tri dni. Toto bolo jediné miesto, ktoré sme si vopred vybrali. Ďalej sme cestovali podľa nami zvoleného tempa, chuti a výberu miesta. V hotelovej izbe tečie len studená voda, toaleta nikdy nevidela kefu a dezinfekčný prípravok, všeobecne sa spoliehali pri upratovaní na zázračnú moc vody. Ktorá však nie je pitná. Sme ubytovaní v lacnom hoteli (jedna z lacných možností bed and breakfast), ale s klímou a dobrou posteľou. Bola som na to pripravená, v duchu beck packingu som ani netúžila po vybudovanom hotelovom komplexe.
Mesto Kuta je živým obrazom komercie a turizmu. Po bombových útokoch teroristickej skupiny Džamá Islamíja v októbri rokov 2002 a 2005, ktoré zasiahli práve toto mesto, bol veľmi poškodený cestovný ruch. Turizmus tvorí až 80 % hospodárstva na Bali. Útoky v roku 2002 si v Kuta vyžiadali 202 mŕtvych, väčšinou zahraničných turistov (z toho 88 Austrálčanov). Svojho času to boli najhoršie teroristické útoky od 11. septembra 2001. Útoky v roku 2005 si vyžiadali 20 obetí a viac než 100 zranených. V tomto roku (2011) však nebolo po útokoch cítiť ani len náznak. Už len pamätná tabuľa s menami a národnosťou obetí bola toho nemým dôkazom.
Ostrov sa po útokoch zrevitalizoval a opäť sa teší obľube turistov. Cestovateľskému boomu sa však netešia všetky časti ostrova. Medzi jednotlivými časťami ostrova sú značné rozdiely. Na ostrove sú oblasti, ktoré neboli nikdy veľmi atraktívne pre turistov, ale aj miesta, ktoré atraktívnymi prestali byť. Jednoducho sú vyľudnené. Možno to bolo hrozbou teroristických útokov, možno preto, lebo sa o tie miesta domáci prestali starať. My sme precestovali takmer celý ostrov, preskúmali sme bohatý a komerčný juh a vnútrozemie, chudobný a špinavý sever a východ, s výnimkou západnej časti ostrova, kde okrem prístavu, niekoľkých pláží, atraktívnych miest na šnorchlovanie boli prevažne pohoria. Tak sme radšej z ostrova ešte odbehli na pár dní na malý ostrov Trawangan Gillí blízko známeho ostrova Lombok.
Ale vráťme sa späť k mestu Kuta. Je to rušné miesto plné turistov, obchodov, salónov na masáže nôh a reštaurácií. Ak by ste mali záujem kúpiť si naozaj kvalitné napodobeniny hodiniek svetových značiek, práve toto mesto ponúka na Bali najlepší výber. Vo všeobecnosti sa tam dá kúpiť zaujímavý tovar, napr. vydarené napodobeniny tričiek Abercrombie či Ed Hardy. Aj keď podľa slov môjho priateľa je v Thajsku určite lepší výber. Zaujímavosťou sú časté „originál" obchody Marc O´Polo, kde pri pohľade na 10cm výšivku koňa na vystavenom tričku vám zmienka obchodníka o originalite vyčarí úsmev na tvári. Indonézania sú naozaj vynaliezaví.
Turistu vnímajú zväčša len ako chodiacu banku (čo im nezazlievam), ale nie všetci. Verím v energie a som šťastná, že sme vždy natrafili na správnych ľudí. Alebo sme ich hľadali dovtedy, pokým sa nejaký neobjavil. Na každom kroku vás niekto pristaví buď s otázkou taxi, taxi, alebo one massage [čítaj óna masáž], alebo cheap, cheap [čítaj krátko čip, čip] pri akomkoľvek druhu tovaru. Najprv mi to vadilo, lebo až príliš zasahovali do môjho osobného priestoru, ktorý je tak vlastný nám, individualistickým Európanom. Ale časom som si zvykla. Rázne, ale s úsmevom, som odmietala ich ponuky na služby, slovu nie rozumejú. Len ho treba povedať jednoznačne. Keď vidia, že s vami nič nezarobia, tak sa s vami aspoň porozprávajú. Ich ľudskosť ma fascinovala. Nebolo ťažké jej podľahnúť.
V prvých dňoch nášho pobytu som ešte netušila, ako veľmi mi ten ostrov a najmä jeho ľudia prirastú k srdcu. Najprv som sa ale musela zbaviť predsudkov, ktoré som si uvedomila až príchodom sem. Učila som sa vnímať spontánne prúdenie energií, slobody, nie imaginárnej, ale reálnej, bez podporných barličiek známeho miesta či zaužívaného stereotypu, tak často nazývaným našim slobodným výberom. Teraz, s odstupom času, si uvedomujem, čo všetko mi to miesto dalo. Ak sa nezľaknete jeho vlastnej logiky, odhalí vám tajomstvo vás samých. Nezáleží na tom, kde ste, ale to, čo cítite. A Bali vám to bude svojou jednoduchou komplikovanosťou neustále pripomínať.
A dúfam, že sa to podarí aj mne prostredníctvom môjho rozprávania. O Bali mojimi očami.
