Som vnímajúca bytosť. Milovaná a milujúca žena. Šťastná matka. A to stačí :-) Zoznam autorových rubrík: Svet mojimi očami, Svet detí mojimi očami, Symbolika, Zamyslenia, Túlavé myšlienky, Puto spomienok, Come in quietly, My voice is Lisa, V rozhovore s láskou
Markíza má nových redaktorov. Sledovala som ich nejaký čas, aby sa ukázali, čo v nich je. Až na možno jednu malú chlapčenskú výnimku, je to veľmi zlé. Ak sa markíza snažila o to, aby omladila, oživila svoj tím, tak toto splnila. Ale nové veci by mali so sebou prinášať aj zmenu. Ale v tomto prípade to neplatí vôbec.
Nie som učiteľkou. Pochádzam ale z učiteľskej rodiny, môj otec učil celý život. Keď bol dieťaťom, stal sa mu úraz a dlhší čas nemohol chodiť do školy. Návrat do školských lavíc bol náročný, prebraté učivo mu nikto nevysvetlil, nikto sa s ním nezaoberal, preto začal mať horšie známky. A s nepochopením sa stretol aj u vlastných rodičov. Videli len zlé výsledky. Nerozmýšľali nad tým, prečo sa tak stalo. Svojmu synovi nepomohli. Ale neodcudzoval ich za to. Vysporiadal sa s tým po svojom. Dlhé roky bol aj výchovným poradcom. Chcel pomôcť chlapcom, ako bol on sám. Pochopiť samých seba. A hlavne vysvetliť rodičom, aby porozumeli, v čom by mala spočívať ich pomoc. Deti sú zhmotnením toho, čím sme my, rodičia. Nie sú to naše kópie, sú to samostatné bytosti, ale to, akými sú vo svojom vnútri, je aj naša vizitka.
Každá duša má svoju vlastnú cestu. Možné prekážky, ktorými musí prejsť. Alebo by prejsť mala. To, či a ako to zvládne nie je hodnotené. Cesta je možnosťou. Naučiť sa niečo nové, posunúť sa o krok ďalej, alebo zostať stáť na jednom mieste. Všetko je na slobodnom rozhodnutí duše. Energie. Častokrát sa stane, že energie voľne neprúdia. Jedným z dôvodov je strach, strach otvoriť sa. Zahalí dušu do obranného múru a môže na to využiť vlastné zbrane duše. Skryje ho do jedného z jej archetypov. Napr. do dieťaťa, ktoré drieme v každej bytosti. Spontánne, živé, s odzbrojujúcim úsmevom a nefalšovanou infantilnosťou. Poviete si, čo je na tom zlé, keď človek v sebe to dieťa nepotláča? Keď ho sprevádza svetom dospelých, svetom pravidiel, veď trošku anarchie do zabehnutého stereotypu nezaškodí. Nie, nezaškodí. Ale čo ak sa to dieťa stane nástrojom nášho vlastného strachu?
Hudba má s láskou mnoho spoločného. Veľa sa o nej napísalo, ľudia jej dali mnoho prívlastkov a podobne ako láska sa absolútne vymyká linajkám, nepozná žiadne hranice alebo obmedzenia. Minimálne na úrovni pocitov. To, čo ju s láskou spája najviac, je, že vzbudzuje v človeku emócie. Obe sú vnímané subjektívne, človek pri nich nedokáže byť nestranný. Majú v sebe takú silu, že vyprovokujú pocity v človeku žijúce, a niekedy aj tie bdejúce. Mne osobne sa páči, ako hudbu vníma Lisa Gerrard: "Music is a Place to take Refuge. It's a Sanctuary from Mediocrity and Boredom. It's Innocent and it's a Place you can loose yourself in Thoughts, Memories and Intricacies..."
