Hudba a emócia = láska

Hudba má s láskou mnoho spoločného. Veľa sa o nej napísalo, ľudia jej dali mnoho prívlastkov a podobne ako láska sa absolútne vymyká linajkám, nepozná žiadne hranice alebo obmedzenia. Minimálne na úrovni pocitov. To, čo ju s láskou spája najviac, je, že vzbudzuje v človeku emócie. Obe sú vnímané subjektívne, človek pri nich nedokáže byť nestranný. Majú v sebe takú silu, že vyprovokujú pocity v človeku žijúce, a niekedy aj tie bdejúce. Mne osobne sa páči, ako hudbu vníma Lisa Gerrard: "Music is a Place to take Refuge. It's a Sanctuary from Mediocrity and Boredom. It's Innocent and it's a Place you can loose yourself in Thoughts, Memories and Intricacies..."

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (19)

Hudba nás nikdy nenecháva chladnými. Aj diskotékový hit v jednoduchom rytme a s ešte jednoduchšími slovami nesie v sebe minimálne jednu emóciu. Vôbec nejde o to, akú hudbu človek počúva. Dôležité je, či sa do nej a potom aj do seba započúva... Hudba umocňuje pocity, nemôžeme ju ale haniť za to, keď v nás umocní práve tie negatívne. Hudba je dieťaťom zeme. A ako také sa tiež stáva pomyselným zrkadlom, v ktorom nachádzame odraz samého seba, svojich túžob, očakávaní, bolesti, strachu, či vlastných obmedzení... Ja vnímam hudbu ako strážneho anjela bdejúceho pri bráne do mojej duše, vracia ma do detstva a spomienok, učí ma opäť veriť v zázraky, lebo potom v tom svete vidím to, v čo verím... vnímajúce bytosti...