- Mala si niekedy pocit, že ti je pritesno v tomto svete, láska? Že sa snažíš voľne nadýchnuť, ale si ako paralyzovaná, pozeráš sa na svet, akoby to bolo cudzie miesto?
Tvoj pohľad je presne taký, aký máva mamina. Akoby som ťa počula povedať, ty môj čudáčik... Nevyvraciam ti to...
- Mám opäť pocit, že nepatrím do tohto sveta. Nezmierim sa nikdy s tým, že by som mala zapadnúť do davu. Nie som anarchistka, len rebelka. Viem, som nedokonalá bytosť, ale vnímam to ako svoj príspevok k originalite sveta. Nedokážem sa zžiť s pocitom, že som zošnurovaná konvenciami a pekne zaškatuľkovaná v rámci spoločenských očakávaní, tak učebnicovo dokonalá...
- Hovorí z teba sklamanie... Čo sa stalo?
- Máš pravdu, láska. Vždy budem stáť v prvej línii v boji v tvojom mene. Len teraz mám pocit, že je to márne, lebo bitevné pole zíva apatiou, pohodlnosť s alibizmom sa dohodli s ľuďmi, že si nebudú navzájom rušiť svoje kruhy, vyhlásili prímerie. Len škoda, že si ľudia neuvedomujú, že na rozdiel od tých dvoch, strácajú... Neradi si komplikujú život. Prepáč, láska, som dnes nejaká vykoľajená. Viem, že ty nikoho z nás nesúdiš...
- Buď trpezlivá... Viem, že dokážeš rozpoznať silu energií, citlivo vnímaš to, čo k tebe vysiela iný človek. Nie vždy, keď sú energie silné, tak si ich človek aj uvedomuje a slobodne prejavuje... Viem, že mi dôveruješ, že sa tvoje predstavy zhmotnia. Dôveruj aj ľuďom.
- Keď ja tak nemusím zbabelcov... Bytosti zahrávajúce sa s citmi, vlastnými či cudzími, alibisti zľahčujúci poznanie, že ty, láska, si najslobodnejšia, ale aj najsilnejšia energia sveta.
- A predsa ťa dokážu zraniť... Nechávaš sa unášať ich predstavami. Alebo im dovolíš vniesť do svojho sveta obavy. Dopraj si rovnaký podiel lásky, aký ponúkaš im. Si silná, zvládneš to. Ty mnou skutočne žiješ, či ti prinášam bolesť a smútok alebo radosť a naplnenie. Ty nežiješ len pocitmi a príbehmi druhých. Aj keď si ich rada vypočuješ. Ty sama píšeš príbehy o mne. Si citlivá bytosť, buď trpezlivá, načúvaj svojmu vnútru, bude ti vždy nablízku, ako verný priateľ. Človek je na svete vždy sám. Ale je krásne, ak sa s tou samotou môže podeliť s niekým iným. Nedovoľ, aby sa tvoje kráľovstvo rozbilo v tisíce kúskov zrkadla. Neexistuje rovnejšie alebo krivšie zrkadlo. To, čo je večné, je obraz v ňom. Tak si nekaz výhľad sklamaním, aby ti neunikol pohľad do zrkadla spriaznenej duše.. A ktorého milovanie sa stane tvojím poslaním...
