v náručí rozbujneného mora
keď nahú siluetu
ti lemuje morská pena
jej šepot stíši
tvoju hladnú myseľ
až splynieš s tichom
nekonečnosti dna
a dychom zmeriaš hĺbku
slobody
zrodeného pocitu
Pod rúškom poznania
doplávaš až k miestu
odkiaľ vyviera tvoja sila
tam krídla mračien
sú jediným svedkom
ako prívalmi vĺn v duši
pečatíš puto s Matkou
a pod teplom tvojich dlaní
(v odtlačkoch prebudenej viery)
rozkvitnú divé maky
v mokrom piesku
PS: Za inšpiráciu ďakujem Janke Melcerovej a Lise Gerrard, speváčke bývalej formácie Dead Can Dance, ktorá prebúdza v človeku pocity, o ktorých možno len tuší. Sú silné a pravdivé. Sú poslom vnútornej sily a vyrovnanosti. Nádherne ich zhmotnila do piesne Serenity... Odporúčam vypočuť si ju. Link mám v odkazoch, čo práve počúvam...