Hľadám ťa

v náručí rozbujneného mora

keď nahú siluetu

ti lemuje morská pena

jej šepot stíši

tvoju hladnú myseľ

až splynieš s tichom

nekonečnosti dna

a dychom zmeriaš hĺbku

slobody

zrodeného pocitu

Pod rúškom poznania

doplávaš až k miestu

odkiaľ vyviera tvoja sila

tam krídla mračien

sú jediným svedkom

ako prívalmi vĺn v duši

pečatíš puto s Matkou

a pod teplom tvojich dlaní

(v odtlačkoch prebudenej viery)

rozkvitnú divé maky

v mokrom piesku

PS: Za inšpiráciu ďakujem Janke Melcerovej a Lise Gerrard, speváčke bývalej formácie Dead Can Dance, ktorá prebúdza v človeku pocity, o ktorých možno len tuší. Sú silné a pravdivé. Sú poslom vnútornej sily a vyrovnanosti. Nádherne ich zhmotnila do piesne Serenity... Odporúčam vypočuť si ju. Link mám v odkazoch, čo práve počúvam...