Svet sa mení, no Slovensko na to nereaguje. Amerika stratila svoju hegemóniu superveľmoci, Európska únia je pred kolapsom, lebo nereflektuje názory všetkých národov rovnocenne, no u nás akoby zastal čas. Komerčné rádiá a televízie vysielajú presne to isté ako pred 20-timi rokmi, ani ich „kvalita“ sa nijako nezmenila. A aj typ správ zostal rovnaký – negativita, úmrtia, šírenie strachu, paniky, info o dobrej Amerike, ktorá prináša tomuto svetu len pokoj a mier. Jej spojenci sú ochrancovia demokracie, jej kritici sú onálepkovaní ako diktátori, agresori, nepriatelia demokracie,... Mám toho plné zuby. Preto slovenské médiá sledujem len okrajovo.
No kandidátov na prezidenta sledujem. Tomu sa nedá vyhnúť. Je to úplne všade. Včera som si na FB „náhodou“ pozrela záznam diskusie p. Čaputovej s p. Šefčovičom, ktorú inicioval Denník N. U mňa jednoznačne vyhral on. Nie som voličom SMER-u, ale jeho, ako osobnosť, beriem. Otázne je, ako sa vyrovná s tým, že ho nominoval SMER. Ale to isté platí aj pre jeho oponentku. Ako sa vyrovná s tým, že ju nominovalo Progresívne Slovensko.
Prezident je hlavou štátu a reprezentuje štát navonok. Rada by som na jeho čele videla človeka dynamického, no vyrovnaného, ktorý nehľadá vinníkov, tých zlých, ale hľadá riešenia. Vie, že neuspokojí všetkých. No nesnaží sa o to, aby uspokojil len niektorých. Má víziu suverénneho a sebavedomého Slovenska, ktoré sa spolupodieľa na vytváraní rovnocenných partnerských vzťahov so všetkými krajinami, ktoré sú ochotné rokovať. Nielen s tými protežovanými. Nechce byť mimo rokovaní západných mocností (lebo tie rokovania sa dejú a diať budú) s Pekingom či Kremľom.
Tak sa prezentoval kandidát. Ak by to aj dodržal, tak klobúk dole. Konečne niekto, kto rozmýšľa konštruktívne. Kto je natoľko uvedomelý politik, že bude jednať so svojimi zahraničnými partnermi z pozície rovnocennosti a nie podriadenosti. Nebude sa zaoberať žabo-myšími vojnami, lebo už dávno unikol tieňu malého zakomplexovaného Slováčika, proti ktorému stojí všetko zlo. A ani sa nespráva ako malý chlapček, ktorý stojí zahanbene pred tabuľou, keď ho triedna učiteľka chváli pred všetkými žiakmi, aký je obľúbený a šikovný. Vie, kto je a čo ponúka. Nemusí mu to nikto dennodenne opakovať.
Nezhodnem sa s ním vo všetkom, ale v niektorých veciach áno. Napríklad v tom, že aj ja som za tradičnú rodinu. Hoci nie som vydatá, cirkev ako náboženskú inštitúciu neuznávam a nemám ani birmovku. No som hrdá na to, že som matka a že sa môžem starať o svoju rodinu. Aj keď, ak by môj partner na mňa povedal, že som výborná manželka a kuchárka, asi by som po ňom niečo hodila. Ale verím, že aj v prípade pani Šefčovičovej prevládajú iné kvality, než to, že je majsterkou v kuchyni. A že si ich uvedomuje aj jej muž. Na základe toho videa o nedeľných rezňoch som ho úplne odpísala. No som otvorený človek. A včera ma naozaj prekvapil. Na rozdiel od jeho protikandidátky.
Nebudem voliť ženu len preto, lebo som žena. Je milá, no naše svety sú diametrálne odlišné. Ja, ako matka v domácnosti vidím svet skreslene, možno až naivne. No keď sa pozerám na našu nádejnú prezidentku, mám pocit, že ani zďaleka nedosahujem méty jej naivity. Ktorá je škodlivá najmä tým, že si ju vôbec neuvedomuje. A nabaľuje na seba ďalšie veľmi nebezpečné míny.
Ľudia z jej okolia, tí, ktorí jej radia, čo má hovoriť, jej dávajú len také informácie, ktoré môže povedať nahlas. Nedokáže totiž klamať. Preto vie len toľko, aby držala v naivite aj obecenstvo. Nedostanú sa k nej ani tak závažné informácie, akou je cena, ktorú neskôr aj ona zaplatí za podporu od pána Mistríka. Lebo že tá podpora cenu má, je snáď jasné každému. Okrem nej.
Keď pán Mistrík odstupoval, povedala, že sa o tom dozvedela na tlačovke. Mám tomu rozumieť tak, že sa jedného rána pán Mistrík zobudil a povedal si, že ďalej nepokračuje? Vzdá sa len tak boja, do ktorého už investoval pol milióna eur? Politika nie je o pekných rečiach a ideách. Politika je tvrdý biznis, v nej sa nič nerobí zadarmo. Všetko má svoju cenu. Aj podpora. Ľudia v jej pozadí, ktorí ju zrejme riadia, to určite vedia. Ak kandidátka nie, tak je ešte naivnejšia, než som si myslela. Ak ona nebola súčasťou takýchto rokovaní, ako líderka, podpredsedníčka politickej strany, silná kandidátka na post prezidenta, tak potom kto? To sa rozhodovalo o nej, bez nej? Zarážajúce je to, že berie úplne prirodzene, že sa rovnako silný kandidát vzdá v jej prospech. Lebo je aj tak lepšia? To sme v materskej škôlke, kde súťažime, kto má väčšiu lopatku?!
V týchto voľbách odmieta využívať ženské zbrane. Len neviem, čo tým mala na mysli. Koketovanie so svojimi oponentmi? Asi nie. Je ženou a nemala by sa skrývať za tváričku naivného a skromného dievčaťa. Stále čakám, že sa konečne ukáže ako skutočná žena. Prestane si brať osobne to, čo jej niekto povie, lebo je dostatočne vyrovnaná a má dostatok sebalásky na to, aby ju to nevyviedlo z miery. Zamyslí sa nad konštruktívnou kritikou, no osobnými útokmi sa nezaoberá. Tie vypovedajú o tom, kto sú tí, čo ich vyslovili, nie o tom, komu boli určené.
Pravá líderka nečaká na to, že ju ochránia, ale sama ukáže, že je silnou osobnosťou, že je sama tým stimulom k zmene, ktorý inšpiruje ostatných. Nečaká, že sa za ňu niekto postaví, aby ju chránil, ani nezastiera svoju slabosť tým, že poukáže na strach protivníkov. Zosobňuje v sebe také kvality ako odhodlanosť, otvorenosť a najmä nezaujatosť.
Je to žena, ktorá rešpektuje to, že má každý právo na svoj názor. Nie je ovplyvniteľná, ľahko zmanipulovateľná a hoci neútočí, odzbrojí protivníkov svojou vyrovnanosťou. A je výbornou poslucháčkou. Obhajuje svoje postoje, no nenanucuje ich ostatným. Lebo vie, že rovnako ako ona, aj ostatní tomu, čo hovoria, aj veria. Rozpráva zo srdca a s láskou. Nemusí jej nikto hovoriť, čo má povedať. Lebo potom vyznieva ako naivná hus, ktorá zagága to, čo jej gunári v pozadí pošepkajú...
Prezident by sa mal snažiť zjednocovať. No polarizovať spoločnosť a ešte nesedieť ani v úrade, tak to je sila. Jej vnímanie reality je čierno-biele. Rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých. Na strane jednej je zlo, ktoré zlom aj zostane. V jej očiach nemá šancu. A na strane druhej je dobro, ktoré je roztrieštené a chce ho spojiť. Zlo zostane zavrhnuté, nepochopené.
No čím viac bude proti zlu bojovať, tým viac bude rásť. Že prečo? Lebo proti čomu bojujeme, to rastie. Lebo tomu venujeme svoju energiu. Svoj záujem. Svoj čas. A stratíme sa v tom boji až tak, že zabudneme na to, že sme chceli niečo aj vytvoriť. Zostaneme len pri ničení. Ženie nás nenávisť, odmietanie iného názoru, túžba zničiť to zlo, lebo škodí našim záujmom.
Aj ja si uvedomujem, že niečo nie je v našej spoločnosti v poriadku. Aj ja zlom nazývam súčasnú vládnu koalíciu, všetkých jej prisluhovačov, donorov, bielych koňov, jednoducho všetkých ľudí, ktorí vyciciavajú tento štát. No pani kandidátka poníma zlo inak. Pre ňu sú zlom javy ako korupcia, nedodržiavanie práva, zneužívanie práva verejného činiteľa. V poriadku. Aj mne je zle z toho, čo tu robí súčasná politická reprezentácia. No ona vníma zlo ešte všeobecnejšie. Obháňa sa slovami ako ľudskosť, čestnosť, tolerancia, ľudské práva. No popiera akýkoľvek iný názor než ten, ktorý zastáva ona, jej strana a mainstreamové médiá. Nebude debatovať o tom, či sú v niečom prijateľné alebo nie. Jednoducho ich onálepkuje. A tak stále rastie a za jej prezidentovania aj rásť bude, skupina populistov, fašistov, aj počet hoaxov a konšpirátorských informácií.
A prečo? Lebo vidí len svoju pravdu a nie je prístupná dialógu. Nebude chcieť s nimi ani diskutovať. Podľa nej, sú takí ľudia, čo veria inej pravde, než je tá propagovaná, medializovaná, jediná uznávaná, hrozbou spoločnosti. A stanú sa ďalšou časťou zla. Všetci voliči vládnej koalície, Kotlebu, Harabina a im podobných, a všetci ostatní, čo nevyznávajú hodnoty a vízie západných mocností, na čele s USA.
No cez svoje radikálne ružové okuliare to prehliada. Nezamýšľa sa nad tým, kto sú tí ľudia, prečo tak rozmýšľajú, nezaujíma ju ich frustrácia, túžba po zmene. Lebo hoci má rovnako túžbu po zmene, ich do svojho plánu nezahŕňa. Nepočíta s nimi. Lebo sú to obyčajní zadubenci, štamgasti štvrtej cenovej, novodobé babky demokratky, extrémisti, nacionalisti, tá najväčšia slovenská lúza.
Každý človek, ktorý vidí realitu alternatívne predstavuje nebezpečenstvo pre ľudí ako je ona. Lebo taký človek sa pýta. Hľadá. Neuspokojí sa s nejakou informáciou len preto, lebo sa objavila niekde v médiách a bola označená ako pravdivá. Kto tu potom popiera slobodu slova? Základné ľudské práva?
Každý, kto sa chce postaviť proti systému, je zatracovaný. A označkovaný tými najúbohejšími pomenovaniami. A nielen to. Je udávaný ako posledný zločinec. Ako niekto, kto sa dopustil vlastizrady. Lebo tí, čo slepo dôverujú všetkému, čo im označia ako pravdivé, budú kopať do tých, čo by chceli z davu vystúpiť a ísť si svojou cestou pravdy. To je pre nich neprijateľné.
No z môjho pohľadu veľmi smutné. Ja sa hlásim k tomu, že si prezerám aj konšpiračné weby. Nemusím veriť všetkému, čo tam je, lebo až tak v čiernych farbách tento svet nevidím. Svet je len taký, aký sme my, ľudia. No pomáhajú mi zorientovať sa lepšie v tomto svete. Pýtam sa. Hľadám odpovede. No nebudem šíriť nenávisť. Ani strach. Pôjdem si svojou vlastnou cestou. A snažiť sa inšpirovať iných, aby to skúsili tiež.
Kandidátka je pre mňa nebezpečná aj svojím vyhraneným názorom. Ak by som ju mala nazvať pojmom, ktorý demokracia tak rada používa na obhajobu svojich ideálov, tak je extrémistka. Nenávidí Rusov a bezhlavo obhajuje práva akejkoľvek menšiny (a je irelevantné, či sa jedná o Rómov alebo homosexuálov), aj na úkor väčšiny. Väčšina sa musí prispôsobiť vždy. Musí byť tolerantná, otvorená, tej sa nikto nikdy na nič nepýta. A ak sa niekto odváži nesúhlasiť, je ihneď označený za rasistu, xenofóba, populistu.
Spoločnosť je rozdelená ako už dávno nie. Voliči ženy proti voličom muža. Intelektuáli bratislavských kaviarní proti „neadekvátne“ vzdelaným ľuďom (ktorých majú za hlupákov). Proatlanticky orientovaná skupina proti pronárodne orientovanej. A dalo by sa ešte pokračovať... Ani kandidátka neprispieva k tomu, aby toto nekonečné delenie spoločnosti skončilo. Sama delí ľudí na dobrých a zlých. A týmto svojím čierno-bielym videním sveta sa jej ani nemôže podariť národ upokojiť. Zostane len pri hľadaní nepriateľa, toho vnútorného aj vonkajšieho. A všetku svoju silu vloží do boja s nimi. Alebo bude čakať, že to urobí niekto za ňu. Veď už teraz potrebuje pred tými zlými ochranu. Radikalizuje Slovákov, ktorí ju naozaj milujú a snažia sa ju ochrániť. Lebo sa pred nimi prezentuje ako úbohá obeť.
No možno ma ešte prekvapí a konečne sa prejaví ako líderka. Nepoprie v sebe jemnú ženu, no nebude sa prezentovať ako bezkonfliktná salónová madam, ktorá si dáva pozor len na to, či má dobre upravené šaty a pózu nôh ako vojvodkyňa Kate. Slovensko nepotrebuje kráľovnú. Ale ženu kultivovanú, no zároveň silnú, vyrovnanú, takú, čo bude svojím príkladom spájať to, čo sa zdá na prvý pohľad nezlúčiteľné. A to dokáže len vtedy, ak má v srdci lásku. A nielen pre vyvolených.
