Keď sme naopak skleslí, necítime nadšenie pre život. A aj svet vnímame inak. Ako miesto, ktoré vyprahlo. Lebo už nevidíme na svojej ceste nič, čo by nás emočne pozdvihlo. Veríme, že nás nečaká nič dobré. Tobôž nie nejaké detinské zázraky. Oni však nezmizli. Len sme sa jednoducho rozhodli, že ich prestaneme vnímať. A časom ich úplne prehliadame. A tak akoby neexistovali.
Čo však znamená zázrak?
Pre každého z nás niečo iné. Pre niekoho je zázrakom vidieť svoje dieťa šťastné. Iný prebúdzať sa ráno vedľa milovaného človeka. Alebo ním môže byť aj pohľad do údolia z výšky pokorených poslov kamennej večnosti. Ale aj prozaickejšie veci. Získanie dobre platenej práce, preslávenie sa vďaka svojmu talentu. Všetko, po čom túžime z celého srdca, získa čarovnú moc. Naša viera dokáže zo sna urobiť skutočný zázrak. Celý život si podmieňujeme vlastnými myšlienkami. Ak budeme veriť vo svoje šťastie, šťastie k sebe aj pritiahneme. Ak budeme ale neustále hľadať dôvody, prečo k nám ešte neprišlo, nenájde si nás.
Svet sa skladá z maličkostí.
A tak, ak potlačíme v sebe túžbu napĺňať svoje malé sny,
nevnímame svet ako miesto kúzelných možností.
Vidíme len príbehy plné nenávisti, zloby, krádeží, tragédií, ľudských či prírodných, ktoré sa svojou negativitou na nás dennodenne valia zo všetkých strán. Ale to ešte neznamená, že sú jediné na tomto svete.
Ale keďže sme zanevreli na svoj život, na svoju túžbu ísť si za svojim šťastím,
takýto pohľad na svet nám vyhovuje.
Lebo nám to dáva alibi, prečo nemôžeme nasledovať svoje sny. Lebo to dnešný svet jednoducho nedovolí. Postupne nám aj tie veci, ktoré nám kedysi robili radosť, zovšednia. Prestávajú mať pre nás čaro.
To pozitívne, čo v živote máme, berieme ako nudnú samozrejmosť.
Všetku svoju energiu, emócie a myšlienky venujeme tomu, aby sme sa pripravili na prípadný útok, ktorý na nás zovšadiaľ číha. Kto tu ešte dokáže rozprávať o nejakých zázrakoch? Doba, v ktorej žijeme, je zlá, veľmi zlá, človek sa musí mať veľmi na pozore! A tak namiesto toho, aby sme sa sústredili na svoj život, upriamujeme svoju pozornosť na hrozby, ktoré nás obliehajú. A keďže tak veľmi túžime po ich blízkosti, určite nás nenechajú dlho čakať. Svojou utkvelou predstavou o tom, že na svete neexistujú žiadne zázraky, len samé svinstvá, si sami predurčujeme svoju budúcnosť. Tak intenzívne myslíme na to, čo sa nám môže prihodiť, že si to privoláme do svojho života.
A pritom by stačilo len zmeniť myslenie.
Pripustiť si, že nás môže postretnúť aj niečo pekné. Niečo, čo nám urobí radosť. Čo nám pomôže. Čo dostaneme len tak. Lebo sme o tom snívali a vytrvalo žiadali. Ak by sme sa rozhodli, že do svojho života vpustíme trošku viac svetla, pocítime úľavu. Je povzdychom našej duše, keď sa jej konečne podarí dostať z okov našich vlastných obmedzení, ktorými sme ju dobrovoľne spútali. Stačí tak málo. Rozhodnúť sa, že budeme žiť šťastne. Bez akýchkoľvek podmienok.
. . . a v t e d y s a d o s t a v í z á z r a k . . .
Ak budeme robiť to, čo nás baví a zároveň veriť tomu,
že nám to zabezpečí šťastný život, vrátane toho materiálneho,
stane sa tak.
A len kvôli tomu, že sa tak sami rozhodneme a pôjdeme si za tým. Nenadarmo sa hovorí, že človek si je strojcom svojho vlastného šťastia. No musí pre to niečo aj obetovať. A tu je najväčší problém.
Radšej budeme z kútika svojej ustráchanej duše kričať do sveta,
ako nás všetko a všetci ničia, no pre zmenu neurobíme nič.
Nebudeme predsa hazardovať so svojimi "istotami" a nevzdáme sa svojich "obľúbených" problémov, lebo máme strach prevziať na seba riziko.
Každý človek, čo niečo v živote dosiahol, musel riskovať.
Riskovať znamená odhodlať sa vstúpiť do neznáma, s vierou, že tam nájdeme svoje šťastie. Malé prehry sú len na to, aby sme nevybočili z cesty, ktorá nám je určená a ktorá nám to šťastie prinesie. Lebo problémy vždy pritiahnu našu pozornosť. A nový prílev energie, ktorý v sebe pocítime pri túžbe tie prekážky prekonať. Tak nestojme na jednom mieste, ale urobme prvý krok. Lebo najväčšie obmedzenie v živote nám nedáva svet, ale my sami. Zošnurovali sme sa vlastným strachom a výhovorkami, prečo nemôžeme byť šťastní.
Nikto nám nedožičí pocit šťastia,
ak o to šťastie nezačneme sami bojovať.
L e n t a k s a m ô ž e s t a ť š ť a s t i e s ú č a s ť o u n á š h o ž i v o t a
