ON bol hrdý a schopný človek.
Rada si pozerám jeho fotky, na jeho charizmatickú tvár, elegantnú strohosť, vrásky, čo mu rozbrázdili tvár a vtlačili mu do duše poznanie bolesti. Ale nesťažoval sa. Oženil sa už ako starý mládenec, keď mal 37 rokov. Od mlada musel tvrdo pracovať v mlyne so svojim bratom. Jeho otec si rád užíval život, bol to bohém. To, čo mu zarobili synovia mletím múky, minul na kúpeľných pobytoch v spoločnosti žien.
ON bol tvrdý človek a starostlivý otec.
Mal syna, ktorého miloval oddanou a tichou láskou. Ale cítil sa vinným za svoje zlyhanie. Zlyhal ako otec. Zlyhal ako ochranca. Syn mal 9 rokov, keď s chlapcami z dediny našli starú rozbušku z vojnových čias. Prišiel o oko a niekoľko prstov. Pozerám sa na fotku, kde chlapec so šibalstvom v očiach odhrýza veľký kus z chleba. V nemocnici. Medzera medzi zubami mu zostala doteraz, len tej iskry v očiach je už pomenej... Svojmu synovi pomáhal do konca svojho života. Svojským spôsobom. Mlčky. S bolesťou sa nevyrovnal celý život. Časom im obom jazvy poznačili duše, ukrývajúc v nich svoj smútok.
ON bol pracovitý človek, pre nepriateľov kulak.
Dával robotu ľuďom. Vo vinici. V mlyne. Za mzdu. Aj tak ho označili červenou farbou ako strom odsúdený k zániku. Prepracovaný, s podlomeným zdravím, ale nie duchom, to ustál. Šťastná náhoda ho zachránila predtým, aby ho odvliekli neznámi muži v aute nevedno kam. Nezlomila ho zlomyseľnosť nepriateľov. Smrti však utiecť nedokázal. Prebdené noci, v časoch, kedy sa kvôli úspore energií muselo mlieť v noci a množstvo cigariet, čo vyfajčil, aby nezaspal, nekompromisne ukončili jeho životnú púť.
ON bol mojím starým otcom.
Nestihli sme sa už stretnúť. Spoznávam ho v jeho synovi, mojom tatkovi, ktorý mu aj po jeho smrti opláca starostlivosť spomienkami, ktoré žijú aj vo mne. Predstavujem si ho, ako so vzpriamenou postavou, s paličkou v ruke, hustými vlasmi, ktoré na slnku žiaria striebristým nádychom príde ku mne a povie mi: Édes kis lányom... Milé dievčatko... Primknem sa k nemu v tesnom objatí. Bude ma hladiť po vlasoch, svojimi zrobenými rukami plnými lásky. Budeme mlčať. A v tichu odkrývať jazvy bolestnej minulosti. Aby ich nakoniec mohol pohltiť duch času.
