Mrzí ma len, že som ti tých pár písmeniek neposlala už skôr. Chcem, aby si vedel, že som tu stále pre teba. Keď ti bude ťažko, len si na mňa spomeň a ja ti pošlem aspoň za náruč lásky, aby ťa ochraňovala pred všetkými chmárami v tvojej duši. Si výnimočný človek, s krásnym krehkým svetom. Snažíš sa svoju dušu ukryť vo svojom vnútri, máš strach, že keby si ju pustil von, tak by jej niekto ublížil. Strach ťa natoľko zamestnal, že ťa v slabých chvíľach ovládne. Sedíš mlčky na svojom obľúbenom gauči a snažíš sa upokojiť ustráchanú dušu so sudoku... Hľadáš toho nepriateľa, ktorý spôsobil tvoju úzkosť. Možno keby si sa otvoril svetu, tak by v tebe prevládlo svetlo namiesto tmy. Možno keby som sa bola s tebou viac rozprávala, tak by som ti pomohla... Možno...
Ale láska nie je o hypotézach. Verím, že si vždy cítil, ako ťa mám rada. Aj keď neviem zabudnúť na prvé (a jediné) zaucho, ktoré som od teba dostala za to, že som nechcela chodiť na klavír. Doteraz si to vyčítaš a ja mám z toho taký hrejivý pocit pri srdci. Nie kvôli tomu, že sa cítiš byť vinný, ale že ti je ľúto, že si mi vtedy neveril. Vždy sa pousmejem, keď vám zavolám a zodvihneš telefón ty a podáš ho mamine do rúk skôr, než v tvojom hlase môžem rozpoznať nehu, ktorá ťa premohla. Ale tatinko, darmo ju skrývaš, stále ju tam počujem. :-) Vždy to hodíš na to, že chcem určite hovoriť s mamou a prv, než stihnem zaprotestovať, už je na linke ona. Zakaždým pristanem na tvoju hru, aj tak všetky podrobnosti vymámiš od maminy. Viem, že na mňa myslíš a bojíš sa o mňa viac, ako si dokážem vôbec predstaviť. Vždy si ma pozoroval z úzadia, ako rastiem, ako sa mením. Navždy zostanem tvojim malým dievčatkom. Aj vo svojom kabinete máš moju fotku z prvej triedy.
Čím som staršia, tým ti viac rozumiem. Zhovárali sme sa vždy málo, ale aj tak som vedela, že si stále pri mne. Stačí, ak sa na mňa usmeješ a zovrieš v náručí. Vtedy som šťastná a ty tiež. Viem, že písmenká tento pocit nenahradia. Ale nechcem ťa svojimi slovami privádzať do rozpakov, nechám ťa, aby si si lásku mohol vychutnať v tichu svojho sveta. Ktorého súčasťou som aj ja. Tvoja Katinka.
