Prejdú si tým všetci rodičia a nedá sa to nijako obísť, jednoducho to treba pretrpieť. Niekto si plač dieťaťa nevšíma, podaktoré mamičky sa dokonca dokážu na istý čas vzdať zamestnania, len aby mohli byť čo najdlhšie so svojím dieťaťom. Otázkou je, či mu tým naopak neškodia. Prehlbovať závislosť dieťaťa na matke sa už vypomstilo nejednej rodine. Dokážem to však pochopiť. Stačí, že ste slabšia nátura a ľahko podľahnete.
Kto nemá deti, nepochopí, ako silno dokáže byť matka pripútaná k dieťaťu, najmä ak trávia spolu celých 24 hodín denne. Aj u nás to donedávna bolo tak. Nemáme poruke starých rodičov ani iných príbuzných, ktorí by nám malú aspoň na chvíľu povarovali. A hoci sme denno-denne chodili medzi deti, na tančeky, dielničky a do materských centier, závislosť medzi nami sa nedá prehliadnuť.
Úprimne, nečakala som, že by ma to mohlo takto zobrať, napriek tomu deň čo deň bojujem sama so sebou, aby som neukázala dieťaťu, že aj mne je do revu. Je to ako lavína, stačí počuť zaplakať dieťa a už sa to so mnou vezie. Sčasti mi to pripomína prvé týždne dojčenia, keď sa mi pustilo mlieko okamžite ako malá začala plakať. Na rozdiel od nej si však uvedomujem, že to musíme prekonať, inak sa nepohneme ďalej. Tak mi len ostáva veriť, že to aj dcérka čoskoro pochopí a na malé ranné drámy budeme už iba spomínať.
