Áno, patrí sa to, vždy na návštevu priniesť nejakú drobnosť a ja sama to robím tiež. Osvedčilo sa mi však na rovinu sa opýtať rodičov, čo môžem doniesť a čo radšej nie. Pretože keď dieťaťu hneď pri vchode vložíte do rúk štvrťkilovú čokoládu a potom vám jeho „nadšená" mama povie, že mu to nedovolí zjesť, ťažko mu sladkosť vytrhnete z rúk, ak ju za tých pár minút už nestačilo zlikvidovať.
Nájsť vhodný darček pre dieťa je ťažké, väčšinou sa ide „na istotu": čokoláda, plyšák (čím väčší, tým lepšie), chrumky, lízanky a gumené cukríky. Hračky sú fajn, ale keď v byte disponujete detskou izbou (ak nejakú vôbec máte) 3,5 x 3 metre, vypočítajte si, koľko hračiek sa tam vojde.
Keď otvorím špajzu, z dvoch poličiek sa na mňa sypú čokoládky, cukríky a „gumkáči",a najhoršie na tom je, že väčšina balíčkov je otvorená, lebo dieťa ich chce hneď ochutnať. Ale dopadne to tak, že zje dva-tri cukríky a skončí, lízatká párkrát oblíže a odloží ich na najbližší kus nábytku (ja ich potom len zbieram a utieram polepené skrine). Čokolády samozrejme nie je problém zjesť, ale snažím sa ich dávkovať postupne, lebo v ich prípade deti nemajú dno.
Čo teda darovať deťom, aby z toho nemali rodičia problém buď s miestom alebo s tučnotou dieťaťa? Mne sa osvedčili knihy podľa veku dieťaťa, pre menších omaľovánky (ktoré pokreslí a vyhodí), nálepkové zošity, rôzne zošity s úlohami podľa veku dieťaťa, plastelínu s formičkami, väčším deťom malé škatuľky lega, ktoré nezaberú toľko miesta. Čo sa týka sladkostí, snažím sa vyhovieť rodičom - ak môžem, darujem miničokoládky, kindervajíčka, cereálie alebo sušené ovocie. Často stačí zavolať známym, ktorých idem navštíviť. Možno ich dieťa práve potrebuje vodové farby, pastelky, štetce, baví ho skladať puzzle, čítať detské časopisy - keď darujete takéto veci, zároveň pomôžete rodičom a nevyhodíte peniaze za zbytočnosti.
A tak to robím aj so sviatkami - ako rodič sa snažím s rodinou dohodnúť na veciach, čo dcérka práve potrebuje - prispejú nám na teplákové súpravy do škôlky, na zimné topánky, bicykel, bábiku a všetci sú spokojní.
Práve som vypratala poličku v kuchynskej skrini, vyhádzala som všetky cukríky po dátume spotreby, ktoré som nemala to srdce predtým vyhodiť a už sa pripravujem na Vianoce, keď mi na všetky tie sladkosti nebude stačiť celá moja minikuchyňa. A v detskej asi budem musieť prebúrať stenu do susedov.
Škoda, že sa izby a skrine v nich nedajú jednoducho nafúknuť...
