Všade je dobre, zaleží s kým a v akej nálade. Nám napríklad nevadila pravidelne búchajúca diaľnica v Čechách. Po prechode hranicami som bola zvedavá na tú rýchlosť čo nám Nemci predvedú. My s našou Modrinkou sme si prdkali aj u nás povolenou rýchlosťou (teda trošku hlbšie pod ňou). No ani Nemci neboli žiadni šialenci, alebo sme nemali šťastie (alebo práve naopak?).
Orientácia v Nemecku nie je náročná a aj malé náhodné poblúdenie malo svoj význam a už ho nepokladám za až takú náhodu. Na predmestí Drážďan sme natankovali, čo sa neskôr ukázalo ako "irónia osudu", pretože na celej dĺžke boli 2 pumpy.
Hoci je Berlín mestom velikým, ba priam obrovským, trafiť na správnu ulicu nebol problém. Týmto chcem vyjadriť úprimnú vďaku Google maps, ale najmä mestu Berlín za dokonalé označenie ulíc VEĽKÝMI TABUĽKAMI (a označené mali všetky ulice už od križovatky).
No nie o tom som chcela. Často pri svojich cestách rozmýšľam, aký zvolím spôsob spoznávania. Či cez sprievodcu, rady, alebo to nechám na intuíciu. Aj mám trošku výčitky, že som sa na Berlín nepripravila, že som o ňom nevedela nič okrem Brandebruskej brány a tak. Zišlo mi na um, že som si čosi mala predsa pamätať aj z maturity... ale nepamätám. A možno aj dobre, že nie, nie? Vo vlastnej nevedomosti sa aj tak najlepšie vníma a nasáva.
klobúkmi dole. Berlín je úžasný. Berlín je čarovný. Berlín je Berlín.
Ak sa ma niekto raz spýta, kde je podľa mňa cítiť najlepšie atmosféru daného mesta, miesta, či spoločnosti, určite poviem, že tam, kde sa stretávajú obyvatelia. Na trhu. Na mieste, kde každú sobotu stretávate tých istých predajcov, tie isté oči vás lákajú na takmer ten istý tovar. Takže aj my sme sa vybrali sem. Lebo tu to žilo životom Berlínčanov.
grilovali tu ryby...
kadejaké dobroty sa dali kúpiť od rôznych kultúr.
myslela som si, že melón je len jeden, červený a kuk, tu majú aj žltý
priznám sa, že ma bavilo pozerať sa na usmiatych kupujúcich a predávajúcich
aj spľasnuté broskyne tu mali
čerstvé jahody, ktoré stáli asi toľko, koľko si na slovensku za ne zaplatíte, keď si ich sami nazbierate
Trh. Vôňa. Úsmev. Nemci sú obchodníci. Aj tí, čo tu predávali, hoci boli multikulti, boli obchodníci. Páčil sa mi tento vzťah medzi nimi a mnou. Oni predávali, ja som kupovala. Chcela som, vzala som, zaplatila som, usmiali sa. Nechcela som, nevzala som, usmiali sa.
Stánky boli rozostavané okolo parku. No a v tom parku... hoci je sobota, hoci by sa malo upratovať, variť, prať a tak, nejako sa mi zdá, že tu je až príliš veľa ľudí. Detí, oteckov, mamičiek.
v parku
novodobé živé sochy.
tancujúca víla uprostred fontány
zdá sa, že nikomu nevadí, že sú tu samí oteckovia
Ulicami mesta sa ide najlepšie peši. Vtedy si človek toho najviac zapamätá. My sme naše nohy zrýchlili prostredníctvom kolies bicyklov. Fantázia.
Ulicami mesta sa ide najlepšie na bicykli. Pokiaľ má mesto nato uspôsobené verejné komunikácie. Berlín má. Toto ma uchvátilo zo všetkého najviac. Všade cyklochodníky, široké, že aj dvaja vedľa seba klábosia. Slušnosť vodičov nemala hraníc, až to bolo zvláštne, že toľko čakali, kým sme my ráčili prejsť. A nefrflali. Nehromžili. Nič neukazovali. Vlastne áno, zubnú sklovinu.
sen? nie, Berlín :)
Architektúra Berlína je taká istá symbióza minulého a prítomného, ako symbióza ľudí rôznych kultúr. Boli štvrte, kde to dýchalo umením na každej bráne, každom dome, každom mieste, takzvané pankáčske. Boli miesta, kde to bolo všetko rovné, pravouhlé, sterilné a bezpečné. Boli miesta, to platilo najmä na východnú časť, kde to bolo podobné ako napríklad v Petržalke, alebo na Dieloch v Nitre, alebo ako hocikde na sídliskách u nás. Myslím tých starších sídliskách. Boli aj miesta, ktoré "patrili" iným národom. Napríklad Turkom.
Alexander Platz
aj toto je Alexander Platz
Berliner Dom
altes museum
Branderburger Tor
pamätník obetiam Holokaustu
jedna z budov na Potzdamer Platz
na osvieženie trošku zelene na dom
jedna z pomaľovaných stien
jedna z mnohých známych malieb na stene domu
jedna z pomaľovaných brán
Zielona Góra, tzv. sqaut
V Berlíne je množstvo nevyužívaných a opustených miest a budov. Využívajú sa na squatting, teda obývajú ich určité komunity, zväčša anarchisti, ktorí tým protestujú proti vysokým cenám bytov.
Najmä tam, kde bol kedysi Berlín rozdelený je množstvo miest, ktorých využitie je premyslené, pričom sa zachováva aj určitá historická hodnota týchto miest a budov.
využitie starej veže na lezeckú stenu, napríklad.
V Berlíne, ako sme zistili, sú známe a veľmi obľúbené blšáky. V nedeľu popoludní sa preto parky, kde v sobotu bývajú trhy, menia na miesta plné všakovakých vecí od výmyslu sveta. Staré hodiny, nové hodiny, staré šatky, nové náušnice, staré obrazy a platne, CD, MC, proste všelibársčo. A keďže boli v pankáčskej štvrti, nesmela chýbať ani táto zložka.
páááni, ale ako spievala...!!!
miesto plné stoličiek, keby otváram krčmu, viem kam po ne ísť :)
Na tomto blšáku teda mali kadečo, aj asi kadečo nelegálne. Nedovoli mi fotiť. Tak, ale nenápadne som to predsa len robila. No a pri prezeraní fotiek v počítači som zbadala, že som sa na nasledujúcu fotku omylom dostala aj ja. Ale nejde ani tak o mňa.
ako som sa omylom na fotku dostala
Záver posledného dňa sme strávili v takej časti Berlína, kde asi veľa turistov nezablúdi. Konal sa tu festival kultúr. Program, ktorý pripravili organizátori mi nie raz vtlačil slzu do oka. Okrem toho, že sme mali možnosť ochutnať kadejaké dobroty všetkých zúčastnených kultúr, videli sme tanec, bubny, ... Tie decká čo dokázali.. jeden by neveril. A nielen decká.
všimnite si tú radosť...
prišla aj Catherine Zeta-Jones :)
neodfoť to
Ďakujem Renáte, Dominikovi, Bendymu a Hane sa poskytnutie prístrešia. Sylvii za trpezlivosť a fotky.
Toto bol Berlín. Verím, že ešte bude.
Berlín
Ďakujem za pozornosť.
