Katarína Révayová
Stopka 100 m pod vrcholom
Ako som sa opäť v horách ocitla a hoci sme neboli na vrchole hory, výlet v žiadnom prípade nevyšiel nadarmo. A šťastie nám v konečnom dôsledku prialo.
Zoznam autorových rubrík: na fotkách, na divadle, na horách, na cestách, na spoločnosti, na knihách, na prácach, na súkromí
Ako som sa opäť v horách ocitla a hoci sme neboli na vrchole hory, výlet v žiadnom prípade nevyšiel nadarmo. A šťastie nám v konečnom dôsledku prialo.
Ani rozvarené, ani pritvrdé. Také akurát sa podarilo navariť.Som veľmi rada, že po takmer dvojdňovej dileme, ísť, či neísť, som ochutnala túto pochúťku. So všetkými surovinami, korením a dobrým vínom mám opäť o pár spomienok a o pár priateľov viac. A o to predsa ide.
predstavte si svet, kde je taká tma, že neviete, kde je sever. predstavte si svet, ktorý vás opája romantikou, vonia drevom a voda zurčiaca povedľa chyže vás upokojuje a tíši. tento svet je v kvačianskej doline, kde sa história opakuje, kde platia iba prírodné zákony a ctia sa tu hodnoty ozaj hodnotné. tie ľudské. a tak... rozhodla som sa priniesť vám kúsok sveta z Oblazov, kde sa dalo dýchať a nadýchnuť sa.
prinášam obrazové pozdravy z Tatier. je tam ešte parádna zima.
nuž áno. vyhla som sa oblievačkám, kúpačkám a šibačkám. namiesto toho som sa so zatajeným dychom prizerala krásam prírody. sledovala rýchle zmeny, ktoré zaiste majú nejaký zmysel. počúvala slovám vetra a čítala z tieňov. vločkám vystavovala tvár a cítila ich chlad. Snáď sa mi podarilo zachytiť aspoň čiastočne to, čo som mala česť zažiť a vidieť počas uplynulých dní.
Neskutočné ticho, zelená tráva, modré nebo, vysoké kopce.... tak toto môžem vždy.
Aj v Tatrách sa prebúdza jar, no vo vyšších polohách je snehu stále neúrekom.
Tráviť čas v krásnom prostredí, medzi krásnymi ľuďmi a ešte aj najlepšími priateľmi...
Nevedela som sa dočkať príchodu do Tatier. Predpoveď síce nebola veľmi priaznivá, ale odradiť som sa nedala. Bolo to ako v Tatrách... neuveriteľné.
Ujsť z mesta už v piatok ráno bol úžasný ťah. O pol 1 som stála v Smokovci na stanici...o hodinu, aj s lyžami som už cupitala smerom na Štrbské pleso...
Určené všetkým, ktorí majú radi hory, v nich ticho, vietor, stromy... ...a aj o tom ako sa inverzia s počasím zahrala....
Odložte perá, spisy, maily a povinosti a poďte so mnou prežiť sobotu v Tatrách ;)
Predĺžený víkend pred nami, plán jasný, predpoveď počasia potešiteľná.
Už dlhší čas sa mi zdalo, že mám toho mestského ruchu po krk. Lenže tento ruch sa musel stať na dlhšie súčasťou môjho každodenného života. Neodkladné pracovné povinnosti ma pripútali k uliciam Bratislavy na neúprosné 4 týždne, bez možnosti úteku. Blížil sa koniec augusta, krv mi vrela v nohách každým dňom viac. Kamarát mi ponúkol výlet do Tatier, brat sa zasa ohlásil, že sa konečne ukáže z ďalekého Anglicka. Doma ma tiež túžobne očakávali... A chcela som stihnúť naozaj všetko. Tak som sa v stredu po výdatnej krčmovej stretávke pobalila a vo štvrtok ráno som aj s batohom kráčala do práce. Ani neviem ako sa mi to podarilo (a nikomu to nehovorte), o 12 som odchádzala z budovy a o 13:41 som uz sedela vo vlaku. Bratislava sa so mnou lúčila s dažďom za oknom. Ja viem, že Ti milá Bratislava bolo ľúto, že odchádzam, veď ja sa zas vrátim....