Jedného dňa som vydražila letenky do Ríma. Reku, vyskúšam, či ma ten môj brat nešálil, či to funguje. A áno, funguje to. Držím ich v ruke. Samozrejme v spotenej ruke. Má to byť totiž môj prvý let v živote. Hrdinsky sa prepracujem na svoje sedadlo a v myšlienkach "zápasím" o svoj život. Nuž moja milá, cesty späť už niet...)))
Lietadlo chvíľu rolovalo po letisku, potom spomalilo a zrazu sa tak rozbehlo, až ma vtlačilo do sedadla. Pri odliepaní od zeme, som nevedela, či sa mám začať smiať, alebo sa mám rozplakať. Smiala som sa. A s nosom na okne som sa nevedela odtrhnúť od vzďaľujúcej sa pevnej zemi.
Pohľad z okna
Počas letu som rozmýšľala ako môže takéto hebedo letieť vo vzduchu. Po príchode na letisko sme sa vybrali vlakom na stanicu Tiburtina. Akýmsi inštinktom sme sa dostali až pred apartmány, kde sme mali stráviť nasledujúce dni.
Rámo sme vstali a šup ho rovno na metro. Vystúpili sme na zastávke Coloseo. Asi nikto z turistov nečakal to čo sa hneď pri východe z metra objavilo.
Z každej strany na nás dýchala história. A nielen tá. Pouliční predavači na nás tiež dýchali. Až dovtedy, kým sme ich neposlali kamsi ďaleko a hlboko.
Naše ďalšie kroky viedli do časti Forum Romanum. Keďže sme boli bez sprievodcu, museli sme si vystačiť s knižkou o Ríme (vynikajúca vec). Tento bedeker je vynikajúca vec, sú tam popísané a odfotené všetky najnavštevovanejšie pamiatky a dokonca aj tie menej známe.
Vstup do Forum Romanum bol cez Titov oblúk
Celý priestor Forum Romanum bol plný všelijakých stĺpov, väčšinou pozostatkov chrámov.
Vestin chrám
Korintské stĺpy Kastora a Polluka
Chrám Antonína a Faustíny
Ja pri kamennom kvete, ktorý ....
... ktorý spadol zo Saturnovho chrámu
Forum Romanum
Potom sme sa presunuli do ďalšej historickej časti do tzv. Kapitolu, kde na Michelangelovom námestí stojí socha Marcusa Aurélia
Na tomto námestí sa nachádza dlažba a pričelia budov, ktoré navrhol Michelangelo.
Odtiaľto sme sa presunuli k obrovskej bielej stavbe, ktorú rimania prezývali Písací stroj, alebo Svadobná torta. Je to pamätník Viktora Emanuela II., prvého kráľa zjednoteného Talianska.
Po tomto "umeleckom" zážitku sme išli ďalej po stopách a inštrukciách bedekru. A bez väčších problémov sme trafili k fontáne di Trevi, kde sme ponechali niekoľko mincí (slovenských)))
A samotná fontána... (akosi málo miesta na fotenie)
Od fontány sme sa vybrali na Španielske námestie, kde kedysi násilne verbovali náhodných okoloidúcich do španielskej armády.
A zhora, po vystúpení 172 schodoch je výhľad asi takýto:
Odtiaľ sme pokračovali po Via del corso na námestie Piazza Popolo
Odtiaľ sme sa vracali tou istou ulicou, kdesi sme zabočili doprava a dostali sa na Piazza Navona, kde boli maliari, čo maľovali portréty za 15 minút alebo predávali svoje diela, bolo tam veľmi veľa ľudí a príjemná atmosféra. A nechýbala ani fontána
No a šípky a bedeker nás zaviedli na Piazza della Rotonda, kde sme navštívili Pantheon s hrobkou Raffaela
Našou poslednou zastávkou bolo v sobotu Piazza della Minerva, kde sa nachádza Egyptský obelisk, ktorý urobil Bernini
V nedeľu ráno nás prekvapilo trošku zamračené počasie, ale aj tak, chystali sme sa navštíviť múzeá, takže ani nejaký intenzívnejší dážď by nám nevadil. Vybrali sme sa do Vatikánu, kde nás zaujímali najmä Vatikánske múzeá a Bazilika sv. Petra.
Vo vnútri Baziliky sme netrafili do správneho radu a nechtiac sme si pozreli podzemnú časťs hrobkami všetkých zosnulých pápežov, aj toho posledného.
Napokon sme trafili do správneho radu a dostali sa aj k vzácnym kúskom
Milechangelova Pieta
Za zmienku stojí aj bronzový pozlátený Baldachýn, ktorý navrhol Bernini (navrhol aj samotné námestie sv. Petra). Tento luxusný Baldachýn bol vyrobený na objednávku v čase, kedy bola cirkev najbohatšia v spoločnosti. Tu môže viesť omšu iba pápež. V pozadí je stolec sv. Petra.
Vatikánske múzeá sú v nedeľu zatvorené, hneď nám bolo divné, že tam akosi nestoja davy ľudí.... Tak sme sa pobrali ku kaštieľu Sant´ Angelo. Impozantný.
Prechádzka popri rieke, kde už takmer žiadni turisti neboli, mi veru nebolo všetko jedno... ale výhľady boli úchvatné
ešte jedna od rieky...
Napokon sme sa cez Piazza Popolo dostali k parku pri Villa Borghese, tu to bolo úžasné, stromy, sochy, vtáctvo, a strašne veľa zelene. Aj ľudí tu bolo požehnane, niektorí behali, niektorí sedeli, niektorí bicyklovali a očividne bolo všetkým fajn.
Gogoľ a ja.
Pomaly sa začínalo stmievať... a pomocou mapky sme sa po niekoľkých chybných odbočeniach dostali na správnu cestu. Neboli sme sami, čo sme blúdili.
Cestou sme narazili ešte na Piazza della Republica s peknou fontánou (Fontána delle Naiadi)
V pondelok sme sa vybrali do Vatikánskych múzeí. Bolo mi veľmi ľúto, keď som videla ten dlhokánsky rad, vyzeralo to tak na 3 hodiny. Nebol nato čas, nestihli by sme lietadlo... Vrátime sa tam, ostalo ešte množstvo vecí, ktoré stojí zato navštíviť.
V Ríme sa mi páčilo... priniesla som si okrem pekných zážitkov aj poriadnu nádchu s kašľom, ktoré poctivo liečim)))))
