vo štvrtok 23.7. 2009 som sa ocitla v kaviarni, kde sa chystal krst.
začalo to asi takto: mačka na horúcej plechovej streche, strecha na horúcej plechovej mačke, horúca strecha na plechovej mačke, plechová mačka na horúcej streche,....
poviem rovno, zostala som trochu mimo, že čo všetko vznikne, keď si vo vete poprehadzujete slová. nikdy som nič také neskúšala, na to sú iní. napríklad Vlado Janček. tomu to ide. tomu stačí naozaj minimálne množstvo slov a vyčarí z toho takú vec, čo sa volá tuším báseň. veselú, smiešnú, nápaditú, zaujímavú. a hlavne krátku.
a ešte keď je to poprepletané ilustráciami, že sa usmejete už len pri pohľade na obrázok, tak dielo je dokonan(l)é.

mačka na horúcej plechovej streche, horúca strecha na plechovej mačke,.... :)
ako som sa dozvedela, Vlado má debut za sebou. Volá sa Motýľov. a preložené je to aj do slovinčiny. srandovne prečítal, čo o ňom napísali. No som sa smiala, že som ani zaostriť nevedela.

čítanie z preloženej knižky Motýľov.
veľmi sa mi páčilo prostredie, kde sa krst konal, oblúkové klenby a strašne milé stoličky dokonale dotvárali už dávno uvoľnenú atmosféru.

ešte raz čítanie Vlada Jančeka o sebe samom v slovinčine
a potom prišiel na rad Bebe, ktorý sa ujal činnosti čítania, spievania a neskutočne dobrého intonovania

Bebe pri čítaní Kocúrov-a.

podmazával si to sám Vlado. som zvedavá, čo ešte ten človek vie.

návšteva priamo z Kocúrova.


a prišiel na rad krst. krstnými mamami boli ako inak Cica a Mica a Eva(ica) a krstilo sa ako inak kocúrovským žrádlom. pravým a nefalšovaným.

Vlado Janček, Cica, Mica a Eva(ica)

a už sa to sype.

šťastný prešťastný, alebo?

Vlado podpisoval, usmieval sa, podpisoval, usmieval sa...a podpisoval aj Zuzane

a aj nám podpísal, že : "s radosťou Vlado Janček" :)
Takže milý Kocúrov, maj taký úspech o aký stojíš. nech si ťa nájde ten, komu stojí, ehm, ten komu zato stojíš.

útla knižka, prečítate za pár minút, ale stojí zato. takže takúto hľadajte. a ešte na ukážku, čo je vo vnútri aj s ilustráciou Kristíny Andrejčákovej: (s láskavým dovolením samotného autora)

stačí aj málo slov....
Ďakujem, že si ma tam zobrala.na záver si dovolím ešte jednu úplne nesúvisiacu fotografiu, ale nedá mi. Taká som bola rozkúlturnená, že aj lampy na ulici boli fotogenické. No uznajte:
