Stanislav Štepka napísal pre svoje divadlo a svojich divákov už 52 hier. Dobré, lepšie a ešte lepšie. Zvláštnym znakom všetkých jeho hier je, že sa akosi vždy dotknú miest v ľudskej duši, kde človek sám len veľmi zriedka zablúdi. Možno pre nedostatok času, priestoru a najmä odvahy.
Najnovšia hra Nesladím preniká do súčasného sveta, pričom sa obzerá aj po tom, čo bolo kedysi. Nepriamo odpovedá na otázky, ktoré sa bojíme klásť. Ukazuje aké by to bolo mať splnené sny. No napokon prezrádza, ako takmer vždy, akýsi návod na život, v tomto prípade odporúča radšej snívať ďalej. Niet pochýb, že opäť vzniklo dielo, ktorým je čo povedať, poprípade zakričať.
Je na svete žena a je na svete muž. Zoznámia sa. Ako to už v dnešnom svete býva, prostredníctvom internetu. Stretnú sa a hádam si aj padnú do oka, či rovno do náručia. Ich spoločný život nemá cieľ, no má smer. Toto by mohlo byť hlavným dejovým ťahom predstavenia. No je to len jedna z mnohých zákrut a kľučiek režiséra Juraja Nvotu, ktorými sa počas takmer 2 a pol hodiny príjemne blúdi. Na križovatkách znie hudba Petra Mankoveckého, ktorá prekvapuje, citovo ovieva a opäť prekvapuje. A keď sa táto spojí s textami Stanislava Štepku a pohybom pod vedením Šárky Ondrišovej, je to uchvacujúca autostráda plná pohybu, svetiel, tónov a hlasov. Všetkého tak akurát, s výnimkou hlasu Juraja Haška, ten by veru mohol znieť aj dlhšie...
Paralelné príbehy v Štepkových hrách nie sú ničím výnimočným, ale ako to ten chlap robí, že z týchto zdanlivo nezlúčiteľných príbehov, urobí s eleganciou jeden... A ešte to má aj hlavu a pätu. A čo je najdôležitejšie, má to srdce a dušu. Každý vypovedaný vtip ma pointu, a vo väčšine prípadov sa ide ešte ďalej, teda, veľakrát sa mi zdá, že to čo už dosiahlo vrchol, ide ešte vyššie. Akoby pointa mala ďalšiu pointu a ešte ďalšiu. V tomto je asi to majstrovstvo autora a napokon aj jeho protagonistov.
V každom prípade je sa načo pozerať, výkony hercov už dávno nie sú naivné, Stanislav Štepka má s Jurajom Nvotom nos na talenty. Túto dvojku obklopujú vždy krásne ženy a šikovní muži. A keď sa to všetko dobre zamieša a nasvieti, tak vznikne ono divadelné fluidum. To, ktoré robí divadlo divadlom.
Nie často sa mi stáva, že sa mi v divadle tlačia slzy do očí. Stalo sa mi to párkrát. V hre Nesladím však garantujem pohnutie slznými kanálikmi, keď nie navonok, tak dovnútra určite.
Nie je to hra plná výbuchov smiechu, ale je to citlivé, nežné a pravdivé rozprávanie. Zdá sa mi, že o šťastí, ozajstnom šťastí, láske a dokonalých ideáloch, ktoré nemusia byť to najlepšie. A aj o nešťastí. Veď taký je život - krásne poprepletaný aj plusmi aj mínusmi.
A toto radošinci ozaj vedia najlepšie.
Michal Kubovčik, Maruška Nedomová a Andrea Marek Martvoňová
Michal Kubovčík a Stanislav Štepka
Stanislav Štepka a Maruška Nedomová
Stanislav Štepka
Richard Felix a Michal Kubovčík
Petra Humeňanská
Petra Humeňanská, Andrea Marek Martvoňová a Maruška Nedomová
Andrea Marek Martvoňová a Petra Humeňanská
Mojmír Caban a Maruška Nedomová
Andrea Marek Martvoňová a Mojmír Caban
Mojmír Caban
Andrea Marek Martvoňová a Stanislav Štepka
Andrea Marek Martvoňová a Michal kubovčík
Radošinci
Nesladím
Autor: Stanislav Štepka
Hudba: Peter Mankovecký
Réžia: Juraj Nvota
Hrajú: Stanislav Štepka, Lujza Garajová-Schrameková alebo Andrea Marek Martvoňová, Maruška Nedomová, Petra Humeňanská alebo Lucia Molnárová, Marcela Vilhanová, Michal Kubovčík, Richard Felix, Mojmír Caban, Juraj Haško, Vladimír Svítek, Ladislav Hubáček
Fotografie vznikli počas premiéry s láskavým dovolením pána Stanislava Štepku.
