Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(27)
šepot jemného mrazu... nie je všetko čierne a biele
funenie mierneho vánku pohládza na duši
spletité štruktúry neďalekých hôr ukladajú jednu myšlienku za druhou
lúče slnka rozjasňujú
hry v oblakoch triedia a filtrujú
nad tupou a končistou sa deje pôsobivé predstavenie
aj keď bez farieb, stojí zato vnímať ich reč
nocou sa nesie tajnosť najtajnejšia. odtajniť, neodtajniť.
do jasného rána dychčím svoje sny
hrejúce slnko mi rozosmieva MŇA
v líniách idú vedno tiene, presvetlené, biele i farebné miesta
noc ma ukladá na spánok už upratanú
a mesiac.. po ňom posielam všetok ten poriadok ďalej. Presne tam, kam má ísť.
Ďakujem.
