Na túto cestu som sa ani nestihla tešiť, keďže, ako to už v mojom prípade býva, na poslednú chvíľu som sa votrela do plánovanej akcie a bolo. Ľúbim hory, aj malé aj veľké. Obdivujem ich "hovadskosť", rešpektujem v v nich ostrieľaných milovačov hôr. Je neuveriteľné, že práve na horách stretávam iba dobrých ľudí a nie málo mi je doteraz výbornými priateľmi.
Tak sme sa vybrali do Chamonix, cieľ bol Mont Blanc, predpoveď bola priaznivá do stredy poobedia. Tak prečo to neskúsiť.
Prvý pohľad na masív Mont Blanc z talianskej strany.
večerný pohľad na bájny (u) Petit Dru
Pohľad zhora na Chamonix
Koziak za chatou Tete Rousse
Pre šťastie a najmä návrat...
Veľký kuloár, volajú ho aj kuloár smrti, akurát padali kamenné lavíny od dlhodobého tepla a tak nás ani chatár na Tete Rousse nechcel pustiť o pol druhej, že až keď bude vidno. (ale múdro)
nádherné ostré hrebene naokolo
pekné výhľady
nádherný strmý hrebienok pred nami.... na jeho takmer konci sme sa ale museli otočiť....
lebo na jeho konci bolo vidieť toto biele nič, fúkal silný vietor a do tvárí nám šľahali nepríjemné ľadové kryštáliky... a ja som sa fakt zľakla
tak ešte zopár pekných výhľadov
vrstvené horizonty
toľko ľudí ide hore...
na ceste nadol, keď už sme boli v bezpečí
Tam si chcela ísť? To by sa ma asi spýtali Balmat a Paccard.
No veď ja sa ešte vrátim!
