Tatry z Kriváňa [fotografie]

skoro ráno kráčame chodníkom zo Štrbského Plesa.

Hlavu mi skláňa a tam ľaľa: Zvonček šťastia

ďaleké štíty, tuším, že aj odtiaľ sem sú kráne výhľady

kvietky ma tu potešili

keby sa tak dalo rozbehnúť sa po hrebeni a prebehnúť na ďalší pekný štít

potom si omočiť nohy v studenej vode niektorého z plies

hrebene, jeden krajší ako druhý

Tatry sú parádne

čiastočne pod oblakmi, čiastočne slnkom zaliate

také malé a pritom také veľké

plné života, skál, pokoja a ticha

a zazvonil zvoniec, ale toto ešte nebol koniec.

ešte pohľad do doliny, Furkotskej

a tu pohľad na opačnú stranu, kde sú iné tatry, ale tá romantika...

a už dole v necivilizovanej civilizácii.

Teraz môže zazvoniť zvoniec, ale rozprávky snáď nikdy nebude koniec. Nabudúce.