"Hory, hory, naše hory, milujem vás vrele,
máte moju dušu celú, máte srdce celé,
či vás dažde obmývajú, či vás slnko hreje,
či sa na vás oblak mračí a či mesiac smeje."
(S.H.Vajanský)
V poslednom čase mi hory neprajú. Namiesto modrého neba a nežných oblakov sa na mňa škodoradostne škeria ťažké mraky, poprípade mi ich dobrá kamarátka hmla zakrýva výhľad. Jej perliace kvapôčky prenikajú pod oblečenie, brat vetrík si zahráva s mojou otužilosťou... No nevzdávam sa. Hory čistia dokonale. A je jedno v akom počasí tam idete.
Tentokrát sa moje nohy vydali do Mengusovskej doliny, smerom k Hincovmu plesu. Všade pochmúrne, sivo... kráčam v blate ďalej. Po chvíli vychádzam z lesa, no nevychádzam z údivu. Veď tu by mali byť niekde tie tatranské štíty. Tatry zmizli.
Nedávam sa odradiť, popod nohy vidím, tak smelo kráčam ďalej.
chodníkom, ktorý vedie niekam, mal by viesť na popradské pleso. Odtiaľ kráčam ďalej, nezastavajem sa pri váhajúcich turistoch. Tlačiaca sa hmla akoby ma chcela predbehnúť, tlačí sa mi na chrbát
Nemožné sa stáva skutočnosťou, zážitok na celý vikend, kúsok modrej oblohy..
Naozaj to bol iba kúsok. No potešil oko a dal na známosť, že Tatry sú tu. No pohľad do doliny bol opäť plný hmly. Mengusovská dolina sa nedala hmlistým závojom zahanbiť.
Skalné výbežky, ktoré pri krásnom počasí splývajú v kompaktnú skalu, mali konečne príležitosť ukázať, že tu sú.
Pohľad naspäť ukazuje chodník na Ostrvu, jemne poprášený snehom
Na chvíľu sa Ostrva ukáže v celej svojej kráse, dokonca aj nejaký ten lúč slnka ju pošteklí
Všade na okolo sa trblieta kosodrevina, zvedavo podídem bližšie... a odhaľujem tajomstvo všadeprítomných hviezdičiek.
o kúsok ďalej sa objaví potok, ktorý sa snaží nepustiť ma ďalej...
Za potokom, hľadiac do diaľky...
Na opačnú stranu opäť pohľad na Ostrvu. Bijú sa tam oblaky z každej strany. Kto skôr zakryje výhľad?
No a v lese ako v rozprávke. Aha hríbik, ale iba na okrasu.
No... a ako na potvoru, keď odchádzam... Tatry sa so mnou lúčia potrhaným nebom a lúčmi slnka. Neviem, či to je ich škodoradosť, alebo ma lákajú, aby som sa vrátila... Verím, že to druhé.
Dovolím si tento výlet ukončiť citátom P.B.Horala
"Kto vzrástol na hore,tomu vrch neškodí,
kto zroden bol v chudobe, veselo si chodí,
že osud nás bije, nech nám to nevadí,
všetko lepšie bude, len sa majme radi."
