Pripla som si lyže, nalepila pásy a pustila sa do šľapanie hore zjazdovkou... Po pár krokoch som nie z lenivosti, či nebodaj slabej kondičky, zastala a cvakala svoje okolie..
Pred očami obraz, ktorý mi nedalo neodfotiť, v pozadí sa týči Patria.
Keďže som si šľapkala po zjazdovke z opatrnosti pred šialene rýchlymi lyžiarmi a snowboardistami som radšej foťák nechala tak a opatrne som ukrajovala zo zjazdovky. Niekde tesne pod chatou pod Soliskom som už bola celkom v bezpečí, tak predsa zopár záberov, ako sa už slniečko pripravovalo na výmenu stráží.
O chvíľu sa slnko pokúšalo skryť za kosodrevinu..
Na chate pod Soliskom som postretala zopár milých ľudí, dala čajík a pomaly sa chystala na dlho očakávaný zjazd. No ešte predtým...
Po príjemnom zjazde bez pádu (neuveriteľné)))) sa dá obzrieť len s úsmevom na perách... Oranžová na horách znamená zmenu počasia, alebo ako mi môj kamoš vravel: "Večer horí, ráno hasí."
Na druhý deň fakt hasilo o stošesť, nechcelo sa nám ani nos vystrčiť, snežilo, fúkalo... vyzeralo to asi takto:
Nedalo mi a nechala som sa vyštípať mrazom a vyfúkať vetrom... ale malo to svoje čaro))
Veľa sa toho podniknúť nedalo a ani nedeľa nebola výnimkou. Bol vyhlásený 4.stupeň lavín. A ja teda radšej opúšťam zimnú krásu. Okolo tejto lavičky mi nedalo prejsť bez povšimnutia...
Posledný záber sa stáva mojim obľúbeným...)))))))
Pekne je tam na horách.
