Ak existuje nejaký vzťah, čo dokáže perfektne fungovať takmer štyridsaťpäť rokov, je to takmer zázrak. Takýto vzťah je medzi divadlom a divákom. Presnejšie medzi radošinským naivným divadlom a jeho divákom. Stále má čo povedať, prekvapiť, potešiť, no aj podpichnúť na správnom mieste. Z pera Stanislava Štepku dýcha ľudskosť, citlivosť a mierna rebélia. V spolupráci dramaturgičky Mirky Čibenkovej a pod režisérskou taktovkou Juraja Nvotu vzniklo predstavenie, ktoré môže a malo by pohnúť nielen kútikmi úst. U mňa toto predstavenie kladiem na pomyselný piedestál.
Viac ako dobré je mať ilúzie. Žiť s hlavou v oblakoch, pozerať sa na svet nie pomedzi prsty a ukazovať svetu, že sa dá žiť aj inak. A aj o tomto je najnovšia hra radošincov. Celkom jednoducho, bez rozpakov podáva príbeh, ktorý bol skutočnosťou, na ktorú spomienky vybledli, no celkom nezanikli. Na postavách, ktorých reálna existencia je neodškriepiteľná, sa divadlo pokúša pripomenúť tým, čo to zažili a osvetliť tým, čo to iba počuli ako to bolo, o čom to bolo a o kom to bolo. Nenúka však nato odpovede, neznásilňuje vnímanie diváka a dáva mu dostatočný priestor na priebeh vlastných emócií. A tých je tam neúrekom. Súboru divadla sa podarilo naservírovať lahôdku, ktorú zhltnú každé hladné oči.
Dej sa odohráva v kruhu tvorcov malých javiskových foriem, kde diktovanie a akási forma, či šablóna nemajú miesto. Kde sa ľudská chamtivosť a chtíč ovládnuť všetko a všetkých stáva námetom na smutno-smiešne komédie. Michal Kubovčík dostal príležitosť a tej sa chytil ako sa povie za pačesy. Jeho Jakub je taký presvedčivý a uveriteľný až človek zapochybuje, či náhodou nezastal čas. Jeho pravou a aj ľavou rukou je Nina, ktorej dve alternantky Eva Sakálová a Andrea Martvoňová, vdýchli život do zaprášených natupírovaných účesov a krátkych sukničiek. Popritom všetkom to sleduje, pozoruje a najmä vidí nevidiaci Peter, ktorého neskutočným spôsobom hrá Sveťo Malachovský. Ako kontru k ilúziám sa rozhodol režisér ponechať na Marušku Nedomovú, ktorá v úlohe Marcely balansuje na tenkom lane niekde medzi správnym a výhodným.
No a samozrejme, nesmie chýbať špecifické herectvo Stanislava Štepku, chvíľami pozoruje, chvíľami rozhoduje. Postavám v jeho podaní nechýba vtip, irónia a ľudskosť, ktorá vás na moment necháva v presvedčení vlastnej precitlivelosti.
Celé predstavenie je o emóciách, ktoré rozpumpujú krv, tlačia v krku a predierajú sa cez oči von. Vzápätí sa však tento výbuch zastavuje na vtipných dialógoch, po ktorých diváka vtlačí do sedadla hudba, ktorá svojou melodickosťou miestami vyráža dych. Hudbu má na svedomí Ľubica Salamon-Čekovská a myslím, že svedomie môže mať čisté, pretože sa jej mimoriadne vydarila. A práve týmto sa stáva predstavenie vyváženým, bez prázdnych miest a tichých chvíľ. Scénické spracovanie Petra Čaneckého je vysoko účelové a potvrdzuje, že v jednoduchosti je krása. Prirodzenou súčasťou divadla je pohyb a v rukách Evy Burdovej je to "nářez". Prvky divadla by sa mali dopĺňať, v prípade predstavenia Veľké ilúzie to platí stonásobne. Hudobníci sú hercami, herci sú hudobníkmi. No nielen to. Sú aj spevákmi a tanečníkmi. Ich spoločné dielo je doplnené o svetelné efekty, ktoré dotvárajú atmosféru vydarených pesničiek, alebo aj burácajúci príchod tanku. No videli ste už v divadle tank?
Citlivo a nežne nám to ten Štepka ukázal. A preto som naňho hrdá a myslím, že nie som sama. Veď ovácie postojačky po každej z premiér sú tou najlepšou vizitkou a aj kritikou pre každé divadlo.
A ešte niečo: Pani Alenka zažila roky, o ktorých je táto hra. Keď vyšla zo sály, videla som na jej tvári nedefinovateľný pohľad. Jedným dychom a s plnou vážnosťou povedala: Je to to najlepšie, čo som videla...
No a potom, že nechoď sa pozrieť... ;)
Jar je raj v podaní Marušky Nedomovej a Evy Sakálovej, v strede Michal Kubovčík.
Eva Sakálová, Michal Kubovčík a Maruška Nedomová
Michal Kubovčík a Maruška Nedomová
Stanislav Štepka ako jeden z tých, čo posudzovali a rozhodovali.
Stanislav Štepka ako otec murár
Stanislav Štepka ako Dubček skákajúci z veže na Santovke
Michal Kubovčík a Stanislav Štepka
Michal Kubovčík a Sveťo Malachovský
Stanislav Štepka a Maruška Nedomová
Michal Kubovčík, Eva Sakálová a Stanislav Štepka
Sveťo Malachovský a jeho parádny Červený balón
Maruška Nedomová, v pozadí Marcela Vilhanová
Stanislav Štepka
Sveťo Malachovský, Maruška Nedomová, Eva Sakálová a Michal Kubovčík
Záverečná klaňačka
Na tom všetkom sa podieľali:
• Autor: Stanislav Štepka • Réžia: Juraj Nvota • Dramaturgia: Mirka Čibenková • Hudba: Ľubica Salamon-Čekovská • Scéna a kostýmy: Peter Čanecký • Choreografia: Eva Burdová • Hrajú: Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, Michal Kubovčík, Eva Sakálová alebo Andrea Martvoňová, Svätopluk Malachovský, Milan Šago, Pavel Čížek, Peter Vaňouček, Ľubica Salamon-Čekovská, Marcela Vilhanová, Stanislav Kociov alebo Ladislav Hubáček.
Fotky vznikli s láskavým dovolením Stanislava Štepku.
Len veľkými ilúziami sa stávame veľkými.
Ďakujem.
