V Tatrách sa snažím tráviť veľa času. Niekedy je to na úkor mojich kamarátov, niekedy tých najbližších. Kto však do hôr chodí a kto tam chodí ešte aj rád, vie čo dokážu dať, vie, že vždy vezmú to negatívne čo je v nás. Hory mi svojou veľkosťou a mohutnosťou dávajú na známosť, akí sme malinkí a naše problémy ešte menšie. "Hory učia rozumieť ľuďom". Učia pomáhať, vážiť si jeden druhého a nepozerať sa na okolie pomedzi prsty, pomedzi pavučinu materiálov. Ukazujú ľudí cez dušu.
Tento výlet som začala so svojimi najlepšími kamarátmi. S Džeremi a jej maminou, s Lulu, s Ďurkom a Tatrami. A v hlave som nosila všetkých, ktorých mám rada.
Smerom na Hrebienok sa nám už slniečko schovávalo za horizont, no v dušiach ostávalo celú cestu.
Večer v spoločnosti milých ľudí ubehol veľmi rýchlo a keby noc trvala dlhšie, verím žeby sme v tých družných rozhovoroch ostali do prvého ranného štebotu zobúdzajúcich sa vtáčikov.
Ráno nás však čakal výlet, slniečko vystúpilo na oblohu a o dušu ukazovalo čo v tej našej krajine máme.
Slavkovský štít sa týči nad Smokovcom ako kráľ.
Cestou do Tatranskej Lomnice sme sa len škerili. Ideálne počasie, ideálna spoločnosť a strašná chuť do všetkého.
V Lomnici sme si spravili piknik pred stanicou, sedeli sme na tráve, debatovali a spokojne prežúvali.
Zrazu sa pred nami zjavil pán s palicou, v prvom momente ma napadlo, že nám ide snáď vynadať... No jeho pohnútky boli oveľa jemnejšie. Za necelých desať minút nám vyrozprával takmer celý svoj život. Totiž ako murár prišiel do Tatier na 14 dní a zostal tu 50 rokov. Tak na tomto som sa smiala asi 15 minút. Žeby inšpirácia? Najviac nás však prekvapil svojim vekom, no a uznajte že na 80 rokov nevyzerá.
Polom, ktorý v Tatrách vyčíňal pred takmer dva a pol rokom odkryl Tatry v celej svojej kráse už od cesty.
Naše kroky ďalej smerovali do mojej najobľúbenejšej doliny, do Doliny bielej vody. Na Brnčalku. Cesta ubiehala v pohode. V tričkách sme si šľapkali po chodníku, ale keď sme sa dostali na hranicu snehu, už bolo tričko málo. Rozfúkalo sa, ale my sme išli ďalej. Po ľavej strane sa motkal osamotený kamzík. Kopli sme do vrtule a celkom rýchlo sme sa dostali na chatu. Na chate príjemná atmosféra, veeeľa ľudí. Čosi sme zobli, čosi sme vypili a pobrali sa dolu. Fúkalo, snežilo, ale myslím, že sme všetci mali v srdciach horúco a príjemne...
Bol to taký pokoj ako v tomto potôčiku
Večer sme po malom posedení všetci zaspali spánkom spravodlivým.
Na druhý deň sme boli pozrieť na Štrbskom plese a potom nás vlak odviezol domov. Ďakujem za príjemný víkend. Všetkým, ktorí tam boli. Džeremi, jej maminke, Lulu, Ďurkovi, Tatrám a ľuďom v nich.
