Krehkosť bytia

Topí sa v záplave pohľadov,
hľadajúc vlastný priestor.
Ťahajúc vlasy odtieňov sivej,
z dobrodružných pokladov.

Lapajúc ducha tam,
kde želaním je fyzika,
tápajúc po blízkosti
s pocitom, že sa ma to netýka.

Roztopaš vyprázdnila vzájomnosť,
za hranicami premeny myšlienky v slovo
zasekla sa
úprimnosť.

Úprimná krehkosť s márnou snahou zmeniť skupenstvo.
Vyparená v kolobehu povinností.
Hoci zlostí,
bolí.

Sme? Nie. Len sme
boli.