Láska prichádza nečakane a vkradne sa do nášho nepripraveného srdca. Nemôžeme si rozkázať, do koho sa zamilujeme. A tak sa občas zamilujeme v nesprávnej chvíli alebo do nesprávneho človeka...
Myslím si, že budete som nou súhlasiť ak poviem, že len veľmi málo vecí je horších, než zamilovať sa do niekoho, o kom viete, že vám nikdy nebude môcť opätovať vaše city, pretože prekážka medzi vami je príliš veľká. Najhoršie na tom je, že takáto láska príde postupne a vy sa jej neubránite. Jednoducho si vás nájde. Určite ste sa neplánovali zamilovať, no stalo sa. Určité veci však v živote nedokážeme ovplyvniť v takej miere, ako by sme chceli. Dobre viete, že táto láska nemá zmysel. Máte strach, rešpekt, no zároveň tomu nedokážete zabrániť. Túto myšlienku zo svojej mysle odháňate, len čo sa tam vyskytne. Viete aj to, že si tým ubližujete, no stále nemáte silu, aby ste s tým skončili. Na jednej strane sa tešíte, že ste konečne našli niekoho, kto sa vám páči, no na druhej cítite, že to tak nesmie byť. Celý čas na toho človeka musíte myslieť, všetky vaše myšlienky sa točia okolo neho a neustále sa vám pred očami prehrávajú idealizované predstavy o tom, čo by mohlo byť. Ale nebude. A vy to viete...
Bolí to, cítite smútok. Nie ste si istí vo svojom konaní...
Zrazu padáte na kolená, pocítite neskutočnú bolesť vo vašom srdci, bolesť v duši, v mysli, bolesť v celom tele. Máte pocit, že stojíte na lodi, ktorá sa potápa a pomoc neprichádza. Že kričte a nikto váš krik nepočuje. Že tú bolesť nikto nevidí. Iba hľadíte do neznáma a v srdci máte úplné prázdno. Zrazu neviete ako ďalej. Neviete ako sa preniesť cez lásku, ktorú tak veľmi chcete dať a ktorá vám žiaľ nebude nikdy daná späť...
Prijatie je cesta k zotaveniu, len tak sa môžete posunúť ďalej....
Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je prijať všetky emócie, ktoré cítite prijať všetku tú bolesť a pohnúť sa ďalej. Inak to nejde. Odmietanie bolí, no popieranie spôsobí ešte viac škody. Musíte si uvedomiť a prijať fakt, že s daným človekom nikdy nebudete. Že, ten človek vás nikdy nebude milovať, lebo nemôže. Nikdy si nebudete blízki, nikdy spolu nebudete chodiť a nikdy spolu nebudete vo vzťahu. Musíte sa vzdať tej myšlienky, ktorá vám našepkávala, že, predsa len by sa to mohlo potenciálne stať. Nemohlo. A ani sa to nikdy nestane. Dosť ťažko sa to chápe, ale je to kľúčová vec, ktorá naozaj pomôže ak to pochopíte. Keď to všetko prijmete, skúste od emócií a všetkej tej bolesti na chvíľu uniknúť. V tú chvíľu sa snažte nič necítiť. Aj, keď viete, že to nie je úplne dobré a mali by ste v tom nájsť nejakú rovnováhu. No možno neskôr. Teraz je to takto dobre. Myslím si, že každý z nás takéto obdobie pre seba potrebuje. Hlavne po nejakých emocionálnych búrkach...
Keď sa vo vás niečo pohne a vy sa začnete opäť usmievať....
Po tejto emocionálnej búrke sa zrazu vo vás niečo pohne. Zaplaví vám to hruď a vy ucítite pokoj a vďačnosť. Už sa nepotrebujete o niečom presviedčať, pretože už to viete. Už len veríte, že to pre čo ste sa rozhodli je správne. Podvedome sa opäť usmievate a cítite, že to, čo je v živote najdôležitejšie, vás naučila bolesť. Neveríte, že tá bolesť bola bezvýznamná. Musela mať svoj dôvod, inak by vás nebola donútila si ňou prejsť a prijať to, čo sa nedá zmeniť...
Táto životná skúsenosť bola pre mňa jednou z najťažších „lekcií” (ak nie aj najťažšia), aké som vôbec za celý svoj život musela zvládnuť...
Dnes som po prvýkrát rada, že som ho spoznala. Konečne mám pocit, že je moje srdce scelené. On kráča svojou cestou a ja zase tou svojou. A hoci sa občas budeme ešte stretávať, verte mi, že tieto stretnutia ma už viac nebolieť nebudú.
Odkaz pre milovanú osobu.....
Niektorí ľudia sa majú stretnúť. Ale nie, preto, aby boli spolu. Ich príbehy sa musia na chvíľu spojiť, aby jeden druhého niečo dôležité naučili. Dúfam, že raz prídem na to, prečo sme sa my dvaja mali stretnúť. Jedného dňa to pochopím a z celého srdca Ti za to poďakujem, lebo zistím, čo všetko mi toto stretnutie do života prinieslo...
