Veľkovojvoda má narodeniny - Let's have a party

Luxemburský štátny sviatok sa však nekonal vždy v tomto čase. Zmena na stály dátum sa uskutočnila v roku 1961, keď bola na tróne veľkovojvodkyňa Charlotte. Narodeniny mala 23. januára. Autority sa ale obávali zlého počasia, ktoré by mohlo prekaziť oslavy, a tak sa rozhodli sviatok presunúť na 23. júna. Odvtedy sa práve tento deň oslavuje po celej krajine, no najväčšie oslavy môžete zažiť v hlavnom meste- Luxemburgu.
Veselé národné povedomie So slávením sa začínalo už v predvečer sviatku, čiže 22. júna. Na domoch mnohých Luxemburčanov od rána viali národné vlajky. Podobne vo výkladoch obchodov bolo vidno figuríny ovinuté luxemburskou zástavou či zarámované veľkovojvodove fotografie, naaranžované spolu s topánkami a kabelkami. O 16:00 sa pred veľkovojvodským palácom konala slávnostná výmena stráže, na znak pocty voči luxemburskej armáde.
Postupne, asi od šiestej večer, to v centre Luxemburgu začalo ožívať. Z každého, a to naozaj nepreháňam, z každého zákutia znela hudba. Od orchestra, cez funky, latino, disco, oldies, až po rôznu experimentálnu hudbu. A to na dvoch veľkých a troch menších podiách. No to nebolo všetko, na každom kroku znamená, že každý bar, hlavne v centre, mal vonku pred vstupom vlastného DJ-a, bar s nápojmi a čašníkmi s dobrou náladou. Takže čo bolo najlepšie, tancovalo sa na ulici, pod holým nebom. Kto mal chuť, mohol si vo viacerých podnikoch vyskočiť aj na barový pult a všetkým okoloidúcim predviesť svoje tanečné umenie. Ale len do 23:30...
Biela noc Potom totiž nasledovala ďalšia veľkolepá súčasť "nuit blanche" (bielej noci)- ohňostroj, ktorý sa spúšťal zo starobylého mosta Pont Adolphe. Davy ľudí sa nahrnuli na miesta, odkiaľ mali dobrý výhľad. Nikto si nechcel predsa nechať ujsť udalosť roka. Pravdupovediac, i keď nie som veľký fanúšik ohňostrojov, musím priznať, že tento ohúril i mňa. Ale ktovie koľko peňazí bolo vyhodených do luftu spolu s tou svetielkujúcou pyrotechnikou. No čo už, Luxemburčania si to môžu dovoliť.
Nebojte sa, to ešte nie je koniec. Najprv bolo takmer nemožné presunúť sa z jedného miesta na druhé, ale postupne sa centrum trochu vyprázdnilo, odišli rodiny s deťmi a ostatní, ktorí si chceli pozrieť len ohňostroj. Znova začala hrať hudba a zábava pokračovala až do rána. Patrilo sa predsa pripiť si a zabaviť sa na veľkovojvodove narodeniny. Nech žije Henri!
Áno, ten dobrosrdečný Henri, ktorý usporiadal takú "great party" a nasledujúci deň udelil pracujúcim voľno, aby sa mohli zregenerovať po vyčerpávajúcich oslavách na jeho počesť. Lenže nemyslite si, že aj on vyspával ktovieako dlho. Už o 10:30 ráno musel byť v Katedrále na slávnostnej svätej omši. A následne pochodoval na čele slávnostného vojenského sprievodu. Koľko ľudí sa naň prišlo pozrieť, neviem. Ale myslím, že veľa tých, ktorým sa podarilo už o takomto čase vstať, nebolo. To už musel asi Henri dooslavovať sám.