Napriek jeho predurčeniu stať sa advokátom, svoje pôvodné zamestnanie zanechal a začal sa venovať hudbe. Čajkovského hviezda následne začala stúpať závratnou rýchlosťou a z profesora moskovského konzervatória sa stal úspešný skladateľ. Svetoznáme skladby príznačné svoju jemnosťou a lyrickosťou boli blízko k povahe samotného Piotra Iľjiča Čajkovského. V prvom rade sa však zameriaval na baletnú hudbu a tak práve tomu môžeme dodnes obdivovať vychýrené balety ako Labutie jazero (1870), Spiaca krásavica (1889) a Luskáčik (1891 – 92). Nádherné melódie, v ktorých sa „kúpu“ všetky dejové línie, pôsobia smutne i radostne, no obzvlášť veľmi emotívne.
História Čajkovského prvého baletu siaha až do roku 1875, keď si riaditeľ cárskych divadiel v Moskve objednal u Čajkovského Labutie jazero. Fantastické dielo bolo tak vďaka veľkému nadšeniu samotného skladateľa a jeho pracovnému nasadeniu hotové za necelý rok. Jeho premiéra však očakávaný úspech nezožala. Ba čo viac, skončila fiaskom. Baletní kritici vyčítali talentovanému skladateľovi mnoho vecí, vynímajúc hlasitú hudbu, či kopírovanie štýlu nemeckého skladateľa Richarda Wagnera.
Prívlastok „národný balet“ bol prvýkrát vyslovený z úst ruského choreografa Fiodora Lopuchova. Podľa neho zrovna nesmrteľná láska Odetty a Siegrieda sa stáva v najznámejšom balete tou typickou ruskou črtou. Niektorí taktiež poukazujú na veľkú podobnosť Labutieho jazera s ruskou ľudovou rozprávkou Biela kačka i prirovnávajú princa Siegrfrieda k bavorskému kráľovi Ľudovítovi II. Ten je pre svoj neľahký osud záhadne nazývaný Bielou labuťou.
Hudobná kariéra fenomenálneho Piotra Iľjiča Čajkovského skončila však nečakane, tak ako aj začala. Krátko po premiére symfónie s názvom Patetická skladateľ, počas epidémie na choleru, zomiera. No i labutie jazero si nakoniec svoje miesto v srdciach divákov po dlhých rokoch našlo a na jeho obľúbenosti neklesá ani dnes. Ba naopak, pribúda stále viacej mladých nadšencov baletu, ktorí túžia po umení väčšmi, ako kedykoľvek predtým.
Ukážky z Čajkovského tvorby:
