Zainvestovali sme do kvalitného bedekra vydaného v roku 2009, ktorého súčasťou bola mapa mesta aj liniek subway (čo sme nesmierne ocenili) a keď sme odchádzali, tak mapa vyzerala ako keby ju krava zožula. V subway sme sa zorientovali pomerne rýchlo a skutočne bolo bezpečné a čisté.
Nekonala sa žiadna tlačenica ako v trolejbuse 202. Dokonca sme sa po ubezpečení recepčného v hoteli raz vydali na cestu aj o jednej po polnoci a na hotel sa vracali o pol tretej a cítili sme sa bezpečne. Horšie to bolo po tichej 39 ulici v Queense, tam už mi nebolo všetko jedno, takže na naše ďalšie nočné výlety sme si radšej volali taxík, ktorý vôbec nebol drahý. Napríklad cesta na Manhattan na Broadway vychádzala na 15 dolárov (to je približne 10 EUR).
Náš nočný výlet bol samozrejme na Time Square. Chceli sme si všetky tie reklamy vidieť v nočnom osvetlení, ale tak strašne som sa triasla od zimy a nevyspatia (môj biorytmus sa až do konca nezmieril so 6 hodinovým posunom), že väčšina fotiek bola rozmazaná.
Tak sme sa tam museli opäť vrátiť cez deň.
Zašli sme sa pozrieť aj na World Trade Center (dvojičky), z ktorých vlastne zostala iba veľká jama, obrovský plot a National September 11 Memorial & Museum na pripomenutie udalostí z 11. septembra 2007.
Ja som však „zmrzlinka obyčajná" a zima v New Yorku mi prišla tak mokro do kostí vliezajúca a tak sme často zaliezli do obchodov, aj zo zvedavosti, aj za účelom prehriatia kostí. Takže všetci tí, ktorí nakupovanie a chodenie po obchodoch považujú za mrhanie časom túto časť môžu vynechať.
Vďaka internetu som napríklad našla obchod Bubba gump, ktorý je celý odkazom na film Forrest Gump a majú tam tričká s nápismi, Bež, forrest bež...
Samozrejme zašli sme aj do Macy´s. Obchod, v ktorom sa zaručene stratíte. Takže odporúčam hneď na začiatok zohnať plán obchodu a vybaviť si na prvom medziposchodí zľavovú kartu, ktorú vám dajú na základe predloženia pasu. Je vo výške 10 % a platí 30 dní od vydania. Potom môžete veselo začať pobehovať po 8 poschodiach a na rozlohe jednej ulice. Ak ste unavení zájdete priamo v obchode v Starbucks na kávu. Počas Vianoc je možnosť navštíviť dom Santa Clausa, ktorý sa zjavne ubytoval v Macy´s na 6 poschodí. Ak si nedáte pozor, ľahko tam strávite celý deň. Za odmenu si však môžete do veľkých tašiek s červenou hviezdou naložiť značkový tovar s 30 - 50% zľavou.
Ak máte záujem o značkový tovar viac však odporúčam Century 21, kde sú tie zľavy väčšie, avšak rátajte s tlačenicou a nepohodlím, je to typický discount. Nepočítajte s komfortom aký máte v Macy´s a do tašky si radšej zoberte fľašu vody, napiť sa nemáte kde.
Ak už hovorím o obchodoch, treba spomenúť B & H a J & R, oba sú s elektronikou. B & H je 5 minút od Macy´s v židovskej časti. V obchode predávajú najmä ortodoxní židia. Na prízemí vás ponúknu sušienkami a kolou zdarma a sú veľmi ochotní a príjemní. Ja som si kúpila nový fotoaparát a ušetrila som oproti kúpe na Slovensku 120 EUR ( tie som samozrejme hneď minula, taký už bol ich osud). V J & R, ktoré sa nachádza v dolnom Manhattane (kúsok od dvojičiek) nájdete skoro všetko, vrátane hudobných nástrojov. My sme sa nevedeli zastaviť pri nakupovaní CD, stáli od 4 až po 11 dolárov za najnovšie vychytávky. Takto som si nakúpila najnovšiu Alicia Keys, Barbru Straisand, Michaela Buble, Norah Jones a drahý si nakúpil kopec džezovej hudby a starého dobrého soulu na čele s Temptation a Marvynom Gaye. Sme proste hudobný šialenci a tie ceny boli neodolateľné.
Samozrejme, že sme nakukli aj do Victoria´s Secret, ale bolo práve deň pred Vianocami a naživo tu prebiehalo nákupné šialenstvo, na moje prekvapenie to však predavačky s absolútnym prehľadom zvládali. Keď videli, že sme si vybrali nejaký tovor, pribehli k nám a ponúkli nám tašku, aby sme si nákup mohli odložiť.
Na Time Square sa nachádza veľa mega obchodov so všeličím, nás napríklad zaujal obchod M & M´s, venovaný čokoládovým cukríkom. Takže všetko na dvoch poschodiach sa točí okolo nich.
Napríklad stroj, ktorý po tom čo Vás zoskenuje, vie určiť aká farba cukríkov je pre vás najlepšia. Kto chce nech uverí. Už vidím tie deti, čo po tomto zázraku odmietajú jesť iné ako červené cukríky.
Samozrejme, zážitkom sú výklady. Každý iný a akoby od iného dizajnéra. Tieto sú z obchodného domu Bloomingdales. Barack Omaba a Santa Claus v jednej výlohe.
Keď už sme obchodov mali dosť, zachcelo sa nám prírody. Bolo 25.12. a tak sa aj miestny, hneď o tom, čo si na obed dali vianočnú morku vydali na prechádzku do Central parku. My sme sa rozhodli previesť na koči a zainvestovať pár dolárov, za ktorú sme mali dosť náruč romantiky (tak som si spomenula na Carrie zo Sexu v meste). Narazili sme však na bláznivého taliana, ktorý má asi hladujúcu rodinu (a preto musel zarobiť veľa peňazí v čo najkratšom čase) a jazdu v koči, ktorá mala trvať približne pol hodinu nám skrátil na 10 minút. Keď som chcela z koča fotiť, tak mi ani program šport nestačil, takým tryskom sme sa rútili. Myslím, že sme dokonca v jednej časti predbehli aj taxík. Tak sme usúdili, že najlepšie bude, keď sa peši poprechádzame.
Tak ako všade, kde sa to len dá, aj tu bolo klzisko. Ľudia sa tešili z centimetra snehu a dokonca sa pokúšali guľovať, či stavať snehuliaka.
Objavili sme starý kolotoč a nakoniec sme tú romantiku aj mali. Za dva doláre sme sa povozili a niečo pravdy na tom bude, že svet je z chrbta koňa najkrajší (dokonca aj keď je len drevený).
Kúsok od Central Parku sa nachádza Trump Tower. Meno nesie po finančom magnátovi Donaldovi Trumpovi. Foyer budovy je prístupný verejnosti a tak sme sa popozerali ako vie Donald Trump odprezentovať, že na to má. Fakt to vie. Mramor, vodopád, zlaté obloženia. Tak aj toto je New York.
Keď sme sa zamýšľali nad tým, čo je typickým americkým jedlom, tak nás napadol iba hamburger, hot dog a Apple pie (jablkový koláč). Tak sme všetko ochutnali. Zabudli sme na donuts-ky (koblihy), ale tie sme mali každé ráno na raňajky v hoteli, s rôznymi polevami a príchuťami. Mňam.
Dať si párok v rožku na ulici, zo stánku, z ktorého stúpa opar a je plný vône je asi sen každého návštevníka New Yorku. Bol to on, sladká žemľa, párok klobáskoidný, vlnkovitá horčica. Predstava bola však lepšia ako skutočnosť.
Hamburgery sme si dali doniesť do hotela o tretej nadránom (bolo to po našej nočnej exkurzii a pre mňa bolo aj tak 9 ráno) a verte alebo nie, boli fantastické. Boli v nich papričky jalapeno (chalapeňo), cheddar a iné dobroty. Priniesli ich za dvadsať minút, tak sme jedli v posteli a cítili sa hriešne dobre.
Na základe odporučania z článku Pastrami a lenin v new-yorku od Borisa Burgera sme sa vybrali do dvoch podnikov, ten jeden bol Zante delicatessen, kde sme sa hneď prvé ráno naraňajkovali, keďže raňajky na hoteli sme prespali. Dali sme si pastrami (čo je vlastne údené hovädzie nakrájané na tenké plátky) nám chutili v chlebe s horčicou a omeletu so špenátom a fetou. Fatastické! Čašníčka mala santovské oblečenie a volala ma „moja princezná". Stále chodila okolo nás, usmievala sa ako slniečko a dolievala kávu. No necíťte sa tu dobre, aj keď to tu trocha vyzerá ako v staničnej reštaurácii.
Druhou bol slávny Katz´s. Tu sme si dali pastrami s kvasenými uhorkami, fantastickým kapustovým šalátom a čerešňovou Dr. Brown´s, ktorú mi odporučil čašník, keď som si nevedela z ponuky vybrať. Porcie sú nemiestne veľké a vo dvoch tenkých plátkoch chleba nájdete asi kilo mäsa, ale všetko sme fučiac a vzdychajúc zjedli, toto sa nedá len tak odložiť.
Na ceste po Greenwich Vilage sme narazili New York Hotdog & Coffe. Tu sme si konečne dali poriadny hot-dog so všetkým, čo k nemu patrí.
Keďže môj drahý má rád džez a ja som otvorená všetkému, tak sme navštívili aj zopár džezových klubov. Hneď tým prvým bol Iridium jazz club, kde sme zašli na show Mike Stern and Band. Asi bol dobrý. Ja neviem. ( že vraj to je svetový formát) S určitosťou viem, že tie bunky v mozgu, ktoré dokážu pochopiť jazz mi chýbajú. Snažila som sa nájsť melódiu a keď som myslela, že už ju mám, tak sa zase niekde stratila. Nechápala som ani miesta, na ktorých ľudia tlieskali a rytmus, v ktorom sa pohybovali. Drahý hovoril, nech sa uvoľním a ono to príde. Ja som sa obávala, že keď sa uvoľním, odkvecne mi hlava, zaspím a budem chrápať na plné kolo. Z toho drahého klubu ma vynesú a moju fotku ako neželaného hosťa vycapia na vstupné dvere. Tak som sa radšej sústreďovala. Všetkým svietili oči ako pochodne a najviac tomu môjmu. Tak som sa radšej zamerala na to ako sa bavil a vtedy to konečne dostalo zmysel.
V jeden krásny večer sme zistili, že Greenwich Vilage je vlastne jazzové hniezdo. Podnik vedľa podniku a všade hrá kvalitná jazzová hudba. Stačí sa prejsť a podľa programu na dverách podniku si vybrať, koho si vypočujete. Alebo navštíviť tých klubov hneď niekoľko. My sme mali vyhliadnutý Fat Cat (v preklade tučná mačka), práve preto, lebo 25.12 tu mali vystúpiť Naomi Shelton and the Gospel Queens, chceli sme si vo vianočný čas vypočuť gospel a verte mi, bol to najlepší nápad, aký sme mali. Toto nebol jazz, to bol gospel a bol úžasný. Odporúčam, aby ste si kúsok na stránke, ktorú máte v prepojení vypočuli. Na živo sú však oveľa lepšie. Čo však na tomto klube bolo najlepšie bola atmosféra, ktorá tu bola. Za smiešne vstupné 3 doláre, ste sa mohli rozhodnúť, čo budete robiť. Môžete si zahrať biliard, šach, srabble, ping-pong, alebo sa zvaliť do pohovky, vyzuť topánky, zobrať pivo do ruky a vypočuť fantastickú hudbu. Na konci show Naomi podala každému ruku a popriala pekný vianočný čas. Má charizmu a energiu, ktorá vás prevalcuje. V kluboch na Broadway zaplatíte 50 dolárov za hodinovú show, tu ste mohli sedieť koľko chceli, každý večer sú tri rôzne vystúpenia a po nich nasleduje jam-session až do uzatvorenia klubu (čo je približne o 4 hodine nadránom). Určite odporúčam.
Na záver sme si nechali preslávený Blue Note. Nechali sme sa zlákať neskorou late night show, ktorá začínala o jednej po polnoci. Vystupovala mladá basgitaristka, skladateľka a speváčka Mimi Jones (na stránke si môžete opäť vypočuť ukážky). Krásne žieňa, vyrastajúce v Bronxe, snažiace sa skĺbiť do džezu napríklad rap. Na tento vianočný koncert mala pripravených veľa hostí a pre mňa to bolo o niečo lepšie ako Mike Stern, ale vyzerá to tak, že som na tento druh hudby nedorástla. Nič to.
Viem však, že raz by som sa do New Yorku ešte chcela vrátiť, ešte som toho veľa nevidela. Neprešla som sa po Chinatowne, ani po Little Italy, lebo v deň, keď by sme tam mohli ísť, šialene pršalo. Nevidela som z blízka Brooklynský most ani sme neboli v Harleme. Nebola som v kostole, keď spievajú gospely a všetci černoši tlieskajú a tancujú (to mám z telky), neprešla som celú 5. avenue. Nenakukla do obchodu Luis Vuitton, aby som vedela, o čom to všetky tie baby točia. Rada by som videla keď konečne postavia náhradu za dvojičky. A najmä, chcem zažiť ešte raz nočný New York, lebo je očarujúci, svetielkujúci a pulzujúci.
