spiritual coach, poradca v ťažkých životných situáciach Zoznam autorových rubrík: ako to vidím ja, rada pečiem, Súkromné, cestovanie
Kto to vlastne je? Politická diletantka, ktorá jazdí k barikádam v roll-royci, provokujúca žena, ktorá príde na odovzdávanie Oscarov v priesvitnom pyžame, mocná žena, ktorá keď sa zamiluje, dokáže urobiť z kaderníka v Hollywoode filmového magnáta, filantropka, distingvovaná dáma, ale aj nekontrolovateľný živel, bezohľadná a ambiciózna potvora, ale najmä žena s úžasným talentom, nezabudnuteľným zjavom a očarujúcim hlasom - Barbra Streisand.
V živote pokladám za dôležité zážitky, rôzne skúsenosti a tiež mám rada jedlo. Trošku mi to druhé obmedzuje fakt, že som prestala jesť všetko mäso okrem rýb, ale napriek tomu (alebo možno práve preto) sa cítim dobre a niekedy (nie tak často, ako predtým) sa zájdem najesť do reštaurácie. Bohužiaľ s týmto obmedzením (ale aj bez neho) je čoraz ťažšie nájsť v Bratislave reštauráciu, kde by sa dala oceniť kvalita jedla, obsluha a primeraná cena. V jednej takej som však nedávno bola a som nadšená. Volá sa Benihana a ponúka okrem jedla ešte niečo viac - zážitok.
V jedno studené januárové ráno, začal muž stojaci na stanici metra vo Washingtone hrať na husle. Hral šesť skladieb od Bacha asi 45 minút. Počas tejto doby, pretože bola špička, prešlo stanicou približne 1100 ľudí, väčšina z nich na ceste do práce.
Keď hovorím o spánku, vždy mi prídu na myseľ večerníčky. Taký malý účinný rituál, ako uložiť deti spať. Ten o mackovi uškovi som milovala práve pre mackovu pesničku: „Rýchlo do postieľok, veď už mesiac svieti. Rozlúčte sa s mackom dobrú noc vám, deti." O koľkej idete spať? Ja nemám žiadnu vyhradenú hodinu a vždy sa všetko odvíja od toho, akú činnosť mám naplánovanú na druhý deň. Často sa mi tak stáva, že idem spať až hlboko po polnoci, mávala som však aj dni, keď som od únavy nezaspala vôbec. Myšlienky mi prúdili hlavou ako na štvorprúdovej diaľnici a upokojiť ich bolo nad moje sily. Na druhý deň som sa na všetko pozerala cez závoj únavy, moja koncentrácia bola znížená a moje pohyby spomalené, ale bola som zmierená s tým, že „noc, ktorú prebdiete, už nikdy nedospíte".
Kto chce nájsť, nájde. Internet je plný kurzov chanelingu, reiky, siatsu, atlatis healing systém, anjelského písma, ezoterických škôl, využití sily liečivých kameňov, dozviete sa o Plejáďanoch, naučíte sa kresliť mandaly ... Keď začnete hľadať nájdete toho také obrovské množstvo, že vám to vyrazí dych. Ja osobne som mala pocit, že som doteraz žila v inej dimenzii, kde sme o takýchto veciach nikdy nehovorili. Počula som maximálne o jasnovidkách a vešticiach. Neverila som im. Vždy som mala pocit, že nájsť takú, ktorá má skutočne dar „vidieť" znamená malý zázrak. Dnes vám ponúkajú jasnovidky služby s 50 % zľavou na internetovom portáli.
Máte toho plnú hlavu. Všade na vás útočia katastrofické filmy, čítate o nebezpečnom galaktickom zoradení planét, v práci sa rozprávate o ľuďoch s predtuchami konca. Máte aj vy pocit, že sa premnožili strašidelné veštice v televízii a v novinách častejšie píšu o hrôzostrašných udalostiach a konci sveta? Internet je plný kolujúcich e-mailov s presnými radami, ako utiecť do lesa a schovať sa tam do jari.
Sú to skoro dva roky, čo som zatvorila dvere na svojej kancelárii a odišla. Obetovala som istotu, stabilný a slušný plat, spoločenské postavenie a úspech. Som samoživiteľ a vedela som, do akého ohromného rizika idem, ale cenou, ktorú som za to získala je „pokoj na duši". Mám 42 a mladšia už určite nebudem, takže pre väčšinu zamestnávateľov patrím k tej smutnej strednej generácii, o ktorú nemajú zase tak veľký záujem, ja som však ani nezačala premýšľať nad tým, kde sa zamestnať. Intenzívne som premýšľala nad tým, čo by ma potešilo a urobilo mi radosť. Čím si naplním dni, aby som mala pocit, že môj život má zmysel. Musela som hľadať hlboko, hlboko, pretože môj život bol naplnený slovami musím, nesmiem.. musím pracovať, aby som mala na jedlo, musím zaplatiť šeky, musím byť zodpovedná, poslušná, pracovitá, dobrá (vždy som chcela byť dobrá), nesmiem sa búriť, nesmiem klamať, nesmiem podvádzať. Teraz som urobila absolútny prevrat. Vzbúrila som sa sama sebe.
Keď som pred časom premýšľala, kam pozvem mojich kolegov na oslavu narodenín, tak sa mi možnosť all you can eat zdala najvýhodnejšia. Sú to riadny „jedáci“, a zároveň som im chcela všetkým vyhovieť, čo sa výberu týka. Nápad mal veľký úspech a tak sme túto akciu ešte niekoľko krát zopakovali pri iných príležitostiach. Tým som získala prehľad o all you can eat ponukách v Bratislave. Viem o viacerých, ale napíšem len o tých mnou odskúšaných. Viem, že obžerstvo je hriech, ale pre gurmána je to ideálna príležitosť ochutnávať.
Pred pár dňami som sa zatúlala do papiernictva. Takého, kde je tovar krížom krážom a s každým pohľadom objavíte ďalšiu maličkosť. Listový papier a pohľadnice. Posiela ich ešte niekto? Keď som si písala s deťmi z detského domova, vždy som mala plnú schránku listov a pohľadníc. Niektoré boli plné samolepiek a pravopisných chýb. Iné úhľadné a plné emócii. Doteraz ich mám odložené. Previazané bledomodrou stužkou.
To viete, že som o syndróme vyhorenia počula. Naposledy na školení ako zvládať stres, kde nás učili dýchať. Ale ja som nikdy dýchať nevedela. Masérka mi hovorieva, že nevie, či ešte žijem, keď ma masíruje, pretože dýcham plytko ako pes. Keď ma nahovorila na jógu a ja som sa konečne nadýchla, tak som odpadla. A tak som vyhorela. Lebo neviem dýchať.
Povráva sa, že keď zahral na husle sentimentálne tóny, dokázal si podmaniť ženské srdcia, keď sa zahľadeli do jeho vášnivých čiernych očí stratili posledné zvyšky rozumu. To sa muselo stať aj bohatej dedičke amerického miliardára Clare Ward, keď v roku 1896 počula hrať mladého maďarského cigánskeho primáša Rigó Jancsi v parížskej kaviarni. Neváhala opustiť svojho manžela a spôsobiť tým obrovský škandál. Láska bola vzájomná, ale trvala iba desať rokov, počas ktorých premrhali viac ako 8 miliónov dolárov. Nakoniec to bola opäť Clara, ktorá odišla. Tento krát utiekla s talianskym čašníkom. Na počesť romantickej lásky však vymyslel cukrár zákusok menom Rigó Jancsi, ktorý je tak úžasne jemný a čokoládový, že sa vám bude rozplývať v ústach.
Zažila som dobu, keď sa na pomaranče stáli dlhé rady. Na ich chuť si spomínam aj teraz. Kubánske, čo sa nedali ošúpať a tak ich mama rozkrojila na polovicu a hrýzli sme ich odušu. Ich sladká šťava nám stekala po bradách a museli sme stáť tak našikmo, aby sme si nezašpinili oblečenie. Tieto na koláč som kúpila bez fronty a boli lacnejšie ako slovenské jablká, to je podľa mňa však záhada tej dnešnej doby.
"Máš odvahu prekročiť obmedzujúce hranice smrteľnosti? Chceš uniknúť slnku, ktoré ťa každým dňom robí starším, a oddať sa objatiu noci? Túžiš sa zahaliť do plášťa nepredstaviteľnej sily, o akej sa ti ani nesnívalo? Odvráť sa od nudnej, prízemnej povrchnosti a pominuteľnosti tohto sveta: falošného opálenia, lesku a pozlátka. Vykašli sa na toho obyčajného, nudného človeka v tebe: staň sa upírom."
Mám 40 a necítim sa stará. Spoločenský tlak sa snažím ignorovať a ešte som nepodľahla trendu botuloxínových injekcii. Hovorím si, že ich nepotrebujem. Ešte stále ma živí to, čo dokážem a nie to ako vyzerám. Ak by to tak nebolo, asi by som sa bez mihnutia brvou zverila do rúk profesionálov a nechala ich, nech s mojou telesnou schránkou urobia zázraky.
Niektoré rozhodnutia v živote sú tak zásadné, že navždy budete premýšľať, či ste sa rozhodli správne. Sofiina voľba. Neexistuje správne rozhodnutie. To ma napadlo, keď som pozerala 13. komnatu s Antonínom Kratochvílom. Muž, ktorý sa rozhodoval medzi tým, či opustí svoju tehotnú manželku a emigruje, alebo zostane v socialistickom štáte, v ktorom nevidel budúcnosť. Mal 19. Chcel študovať umenie a nebolo mu to dovolené, mal depresie a nevidel východisko. Tak ušiel. Svojho syna nikdy nevidel vyrastať. Teraz je svetoznámy fotograf, ale pocit previnenia ho prenasleduje stále.
Milujem anonymné dotazníky. Najmä tie v mojej firmičke. Na dotazník prosím uveďte, z ktorej ste sekcie, číslo kancelárie a či ste muž alebo žena. Samozrejme dotazník nepodpisujte.. je predsa anonymný.
K napísaniu tohto článku ma inšpiroval článok v Sme o budapeštianskom tropicariu http://cestovanie.sme.sk/c/5215588/v-budapestianskom-tropicariu-maju-osem-zralokov.html Tak som si spomenula, ako som toť pár rokov späť bola v španielskej Valencii a mala excelentný zážitok z miestneho múzea. Takže Vás pozývam na virtuálnu prechádzku v mojich spomienkach do Ciutat de les Arts i les Cincies - v preklade Mesta umenia a vedy, ktorého súčasťou je najväčšie oceánografické múzeum v Európe o rozlohe 80 000 m2.
Recept som dostala od kamarátky Katky, keď sme klebetili v telefóne o všeličom. Je taký jednoduchý, že si ho zapamätá aj niekto so začínajúcou sklerózou. Jednoducho zmiešate 250 g tvarohu, múky a Hery a všetko uložíte na hodinu do chladničky. Cesto vyvaľkáte a vykrajujete kolieska, ktoré plníte čím chcete, mne sa osvedčila plnka z maku, do ktorej som na osvieženie pridala slivkový lekvár. Kolieska spojíte do tvaru pirohov, konce zatlačíte a dáte piecť. Hotové, ešte horúce obalíte zmesou práškového a vanilkového cukru. A to je všetko. Práce málo, výsledok úchvatný. Koláčik volám pošli ďalej, pretože na druhý deň som dala ochutnať kolegyni a tá ho hneď večer upiekla. Tak teraz to je na Vás.
Kým sme podnikli náš krátky výlet do New Yorku, predchádzala mu dôkladná domáca príprava. Spočívala v niekoľkomesačnom vyhľadávaní rôznych internetových stránok, od doporučených tipov na výlety, diskusných príspevkov až po oficiálne stránky mesta New York, stránky rôznych obchodov, ale najviac mi aj tak pomohli články blogera Borisa Burgera.
Každý máme svoje sny. Ak vynechám tie, ktoré majú nádych klišé ako je svetový mier, alebo tie, pri ktorých sa fantázia a realita iba ťažko pretnú, zostávajú nám tie splniteľné. Splniteľným snom môjho drahého bolo vidieť New York. Najväčšou prekážkou nám bol čas, ktorého obaja máme málo a tak sme v New Yorku strávili tohoročné Vianoce. Pre niekoho by sa neoplatilo pre pár dní merať takú dlhú cestu, niekomu to príde príliš drahé, niekto nechápe, ako môže mať niekto takéto sny. To je v poriadku. Keď sa mňa niekto pýta, čo sa mi tam najviac páčilo tak hovorím: „môj priateľ“. Už ste niekedy videli niekoho, komu sa splnil životný sen? Ten pohľad stojí za všetko.
