Rýchloloď nás o 7:15 z prístavu v Bratislave celkom pohodlne odviezla do Viedne. Síce som si myslela, že po ceste budem fotiť úžasné Dunajské ramená, ale bohužiaľ. Nakoľko bolo celý čas pod mrakom a na rýchlolodi je jediný priestor medzi palubami, kde by sa hypoteticky mohlo fotiť, ale ten je ohradený do takej výšky, ktorá presahuje moje možnosti, tak som sa tejto myšlienky vzdala. Po necelých dvoch hodinkách sme sa dostali do cieľa nášho výletu. Počas plavby sme si samozrejme naplánovali, čo všetko by sme chceli vidieť, ale obe sme vedeli, že sú to iba také potenciálne návrhy, ktoré možno operatívne zmeníme. Našim prvým cieľom bol trh Nachmarket, v Marcovi Polovi (bedeker) ho opísali ako najväčší vo Viedni a to je rajská hudba pre každé ženské ucho.
Najprv sme sa zľakli, pretože to skôr pripomínalo blšák, ale keďže z vlastnej skúsenosti viem, že Nemci blšáky zbožňujú, rozhodla som sa byť pozitívna a nasať atmosféru:
Keď som na výlete s dobrou kamarátkou, tak sa nájde aj čas na pozorovanie čmeliaka.
Potom sme sa ale na trhu presunuli ďalej a prišli k veľkým dobrotám, ktoré ak si dobre všimnete ani nie sú také drahé, predavajú ich najmä turci a keď okolo nich budete prechádzať budú vás vynukovať, aby ste nejakú tú plnenú olivku či inú mlsku vyskúšali.
Toto by sa páčilo aj mne, keby u nás bolo. Čerstvé cestoviny - tortellini, ravioli, rôzne plnené taščičky, zároveň si tu môžete priamo kúpiť omáčky či rôzne dipy - k tomu vo vedľajšom stánku dokúpiť olivy a super rýchla a chutná večera je na svete.
A ku káve si kúpite baklavu (tú zbožňujem a keď si dobre na fotke všimnete, nie som sama) či inú sladkosť.
Stánkov s čajom a korením je tiež niekoľko.
Bylinky predávala táto teta v tradičnom oblečení.
Na konci Nachmarketu sme narazili na sochu Marca Antonia.
A dozvedeli sa, že tu vôbec nemal byť.
Ale stojí v blízkosti Secession múzea, ktoré má prekrásnu budovu.
Rozhodli sme sa, že sa presunieme k dómu sv. Štefana.
V okolí dómu sa to hemžilo ľuďmi, jednými čo niečo ponúkali, iní kupovali, ďaľší robili živú atrakciu pre turistov a samotnými turistami, čo fotili presne tak ako ja.
Samozrejme sa zašli na chvíľu aj dovnútra.
Koľko sviečok, toľko modlitieb a prianí, toľko spomienok a úcty...
Ale prišiel čas na pravú viedenskú kávu a "sacherku" - veď o tomto sme celý čas hovorili. Tak sme si našli priamo na námestí príjemnú kaviarničku, kde nám všetky tieto túžby vrchovato splnili. Kávička v porceláne a sacherka bola tak sladká, ako sen o nej.
Bohužiaľ nám tak začalo liať, že ani náš optimistický postoj nedokázal poprieť, že sa začala prietrž mračien a tak sme sa nikam ďalej nedostali. Keď však troška vyšlo slniečko, pred dómom začali vyvádzať indiáni.
Na záver sme trocha obišli dóm zo strany na stranu a narazli na prekrásnu čajovňu. Tu mi však zakázali fotiť, ale aspoň dve fotky som ukoristila.
A ešte túto s ruskými vodkami.
K predajni je pripojená čajovňa so záhradou, kde si môžete čaj objednať a dať k nemu jahody so šľahačkou, mini toustíky, stojanček plný sladkých dobrôt, alebo tak ako my iba posedieť pri šálke dobrého čaju.
Čaj Vám pripravia tak, aby ste nemali už žiadne opletačky, takže žiadne stráženie času, kedy ho už budete mať. Napriek tomu, že mám rada atmosféru niektorých bratislavských čajovní, kde ležíte na koberci a hrá tam ezoterická hudba, táto čajovňa s atmosférou anglického čaju o piatej ma dostala. Určite sa tam vrátim.
Ale to už bol večer a my sme sa museli odplaviť domov. Trošku nám znepríjemnil situáciu fakt, že sme si na lodi pomaly nemali kde sadnúť a to sme prišli 15 minút pred odchodom, ale nakoniec sa všetko šťastne vyriešilo. Tak ako všetko v ten deň, pretože vôbec nezáleží na tom, že celý deň prší, ani na tom, že sme nakoniec v žiadnom múzeu neboli, ale obe sme prežili naozaj pekný deň. Veď práve to, čo nám zhatilo plány nás posunulo niekam, kam by sme inak nešli a bolo to super.
Tomu ja hovorím dámska jazda.
P.S.: Všetko najlepšie Katka.
