Po prechádzke na Kačín a vypočutí zopár folkových pesničiek a vypití zopár kofol, sme sa vybrali na spiatočnú cestu. Tentoraz sme to nezobrali lesom po červenej, ale pekne po asfaltke, cesta bola príjemná, ale príroda sa ozývala nielen okolo nás, ale aj v nás a tak sme boli radi, že sme dorazili k rotunde a ja som sa vybrala na skoro kultivované toalety. Nedajú sa na nich síce zatvoriť dvere, pretože im bránia moje kolená, ale sú splachovacie a už to samotné je prísľubom blížiacej sa civilizácie. Zarazil ma však na slnku vyhrievajúci sa pán, ktorý mal na zdrape papiera napísané 0,20 EUR bez papiera a 0,30 EUR s papierom, ktorého som ako častý návštevník identifikovala ako zamestnanca jedného zo stánkov v rotunde. Asi na dve sekundy som sa zarazila a zamyslela sa nad tým, odkedy sa tu začalo vyberať, ale hneď som si domyslela o čo ide. Slniečko vytiahlo k rotunde davy ľudí, nebojím sa povedať, že ich mohlo byť na tisíce a vyberať od ľudí, čo vypijú pivko či kofolku, sa razom zdá ako dobrý kšeft. Veď 0,30 EUR je 9,- Sk. Skúste si prerátať, koľko im to za ten víkend hodilo.
Rozhodla som sa zaplatiť, nie preto, že si nemyslím, že sú to podvodníci a neznabohovia, ale preto, lebo som si nemienila skaziť krásny deň dohadovaním sa pre pár korún.
V pondelok som však zavolala na magistrát a snažila sa zistiť, či majú nájomcovia stánkov oprávnenie vyberať poplatok za toalety, alebo nie.
Dozvedela som sa, že stánky majú na starosti Mestské lesy Bratislava, kde mi povedali, že na výber za toalety nájomcovia určite nárok nemajú a dokonca by v dohľadnej dobe radi prenajali stánky niekomu inému.
V utorok som sa bola prejsť na železnú opäť, opäť sme skončili v rotunde a opäť ma príroda poslala pozrieť sa na toalety vedľa kozičiek. Tentoraz tam už žiadny pán nesedel a na toalete bol papier. Asi čakajú na víkend, aby sa im to oplatilo.
Na Slovensku je to tak. Dovolia si iba toľko, koľko im vy sami dovolíte. (Vrátane mňa.)
