Miesto: reštaurácia Belavijo na Majerníkovej ul.
Čas: sparné sobotné poobedie v čase od 13:30 do 18:00
Účinkujú: moja kamarátka, ja a čašník
Úvod:
Kamarátka a ja si objednávame každá deci džúsu a do toho tri deci sódy, tu to volajú sofistikovane Bonaqua. O nejaký čas si objednáme espresso a kamarátka ešte pohár vody. Pred záverom si kamarátka dáva čaj a ja ešte viedenskú kávu. Dávame si priniesť účet. Čakáme asi 20 minút kým nám ho "fešák" prinesie.
Jadro:
„ Ty si ma ale pozvala do drahej reštaurácie..“
„ No je troška drahšia, ale tak normálne.. „
„ Normálne?“ „ Ja ti neviem tá suma sa mi nezdá, 438,- Sk je predsa len troška neprimeraná... počkaj pozriem čo stojí ten čaj, podľa toho vždy viem čo to je za krčmu.. hmm 49,- to mi nepríde lacné..
“ Ukáž... toto je nejaký divný účet, my sme mali nejaké minerálky? A prečo tam máme naúčtované štyri smotany do kávy?“
Vyvrcholenie:
„ Prosím Vás ten účet asi nie je dobrý, sú tam veci, čo sme vôbec nemali. „
Čašník zazerá.
" A čo ste nemali ?"
„ No my sme nemali žiadne minerálky, tie sódy sedia, ani štyri smotany sme nemali.“
Čašník pozerá, či povieme ešte niečo. Keď nič nehovoríme otočí sa a odíde.
„Myslíš, že si myslí, že sme opité?“
„ A z čoho akože z tej sódy?“
O päť minút sa vracia a prinesie si kalkulačku (veľkú stolovú).
„No tak čo ste to nemali? ... toto? .. to je mínus 75,- takto Vám to stačí? „
Otváram ústa a prehltnem na prázdno.
„ Hej stačí.“
Odráta 75 a perom napíše novú cifru. „ Ste tu boli príliš dlho si nepamätám čo som Vám priniesol.“ Zase otváram ústa a tentokrát dokonca dokážem povedať... „vy to nenahadzujete priamo po pokladne keď nám niečo prinesiete na stôl? „ „ hej nahadzujem“ ďalšia otázka zostáva visieť vo vzduchu.
V mysli mi prebehne, že on nám vlastne vyčíta, že tu príliš dlho sedíme a toto je vlastne poplatok za to. Veď ja som ho nenútila, aby si to pamätal, veď si mohol aj písať... Kamarátka zaplatí, päť minút sedíme, akože nič. Akože sa necítime trapne a neutekáme z miesta činu. Veď sme nič zlé neurobili. Len sme sa dobre spolu cítili a troška dlhšie sedeli.
Záver:
Kamarátka doma opäť prezrela účet. Zistila, že nám naúčtoval ešte o dve kávy viac v sume 74,- Sk a ja som zistila, že ten čaj nestál 49,- ale iba 33,- pretože sme nemali čaj z čerstvej mäty, ale iba obyčko čierny. Takže mi to vychádza na ďalších 90,- Sk, ktoré nám naúčtoval neprávom, ale ktoré sme našou nepozornosťou zaplatili. Nie sme dosť asertívne a to ja mám na to školenia. A možno to nie je o asertivite, ale o tom, že keď si sadnem do reštaurácie „novootvorenej modernej“ neočakávam, že sa mám obávať, že mi bude naúčtované niečo čo som si neobjednala a neskonzumovala a v kabelke mám mať príručnú kalkulačku a prerátať po čašníkovi účet. Veď ten darebák nám zdvihol účet o 165,- Sk.
Bisťu bohu.. či sa len oplatilo práve sem na tú kávu zájsť.
Len som si ju mala lepšie vychutnať, keď už to presso na Dlhých dieloch stojí 116,- Sk.
