Žena v mužskom svete. Firemná kultúra jej hovorí, ako sa treba obliekať, česať, aby nepôsobila žensky, ale neutrálne (rozumej bezpohlavne). Hovoriť o tom, že ak sa dostane žena na nejaký významný post, je väčšinou za tým veľký kus poctivej práce myslím, netreba. Žena predstavuje predsa pre zamestnávateľa riziko, ak je slobodná je veľký predpoklad, že sa vydá a bude mať deti (tie budú choré a preto bude často absentovať), alebo už deti má a starosť o rodinu jej možno odvádza pozornosť od práce. Muž síce tiež má deti a rodinu, ale to je predsa niečo iné.
Že na Slovensku existuje diskriminácia žien, sa síce všeobecne vie, ale platová a personálna politika firiem je tabu, takže diskriminácia či sexuálne obťažovanie sa dokazujú len ťažko. Ale sú tu len isté indície a pocit, že žena na tej istej pozícií má nižší plat ako muž. Nedávno som čítala istú štatistiku (tieto štatistiky netreba brať zase až tak vážne, ale to číslo ma úprimne prekvapilo), že 31% žien má osobnú skúsenosť so sexuálnym obťažovaním. Pravdou bude to, že keby nebolo žien, ktoré sú ochotné vyspať sa s niekým pre vyšší plat, alebo lepšiu pozíciu, asi by to tí muži na nás toľko neskúšali. Alebo sa možno iba bavia (rozumej krátia čas v práci a vôbec to tak nemyslia ako to vyznieva).
Tak ako si zachovať v tomto svete ženskosť a zároveň neprovokovať hlbokým výstrihom, holým pupkom či ultraminisukňou.
Čo robí ženu ženou?
Mäkkosť a neha. Porozumenie a odpustenie. Starostlivosť a obetavosť. Pokoj a útecha. To fluidum, ktoré ešte chvíľu zostane v miestnosti, keď z nej žena odíde. Úsmev, asi 40 rôznych druhov, od úprimného smiechu nad niečím ozaj vtipným, cez povzbudzujúci úsmev, až po „monalisovské“ zavlnenie pier. Pohľad na svet cez emócie, pocity, intuíciu. Ženská intuícia je stále niečo neprebádané, ale to, že funguje je isté.
Plné priznanie k tomu, že som žena, nesie zo sebou aj priznanie, že niektoré veci fakt lepšie zvládne muž a nemám z toho žiadnu traumu. Aj keď si v tejto chvíli neviem spomenúť na žiadny konkrétny príklad, určite také sú. To však neznamená, že lepším manažérom je muž. Ženy sú predurčené k tomu, aby vedeli kvalitne organizovať ľudí a chod vecí. Zorganizovať chod rodiny nie je vôbec sranda a s prehľadom to zvládajú oddávna. Takže si nemyslím, že dobrý manažér - žena, sa musí tváriť ako muž. Aby zapadla. Nie je potrebné mužom konkurovať, nim sa totiž v ich svete konkurovať nedá. Ten náš ženský svet je tak úžasný a dáva nám toľko možností. Stačí dať priechod svojej ženskosti, aby veci mohli zapadnúť na svoje miesto. Som presvedčená o tom, že keď moja kamarátka bude mať deti s prehľadom zvládne kariéru aj rodinu.
Chválapánubohu ja nie som na žiadnom poste a dokonca ani neplánujem závratne rozbiehať kariéru a tak patrím k tým ženám, ktoré to majú oveľa ľahšie. Žene v tom mojom svete sa totiž odpustí aj náladovosť, lebo sa to dá zviesť na predmenštruačný syndróm a rozháranú hladinu hormónov. Žena sa môže rozplakať a v tej chvíli muž nevie kam s rukami, očami či inými časťami tela a nech sa ten problém týkal čohokoľvek, v tej chvíli ustupuje do pozadia a je tu len uplakaná žena a muž utešiteľ.
Ženy... keď je naša hladina hormónov ustálená, sme fakt zlatíčka.
