Oni si kupujú matrace do jednej postele. On ide s ňou do IKEA a pozoruje jej skoky a ticho dúfa, že si nakoniec vyberie ten matrac, čo on vybral už dávno v inej predajni. V IKEA sa zjavne nedohodnú a tak sa presúvajú do ďalšej predajne a potom zase do ďalšej. Trvá to štyri dni a obaja už majú nervy nadranc. Ona by sa mala učiť na skúšky a miesto toho pobehuje po obchodoch, on je zúfalý, lebo nechápe, čo tak dlho môže vyberať. V predajni, v ktorej si on vybral matrac, už medzitým majú posledný kus. Tak ho pre istotu rezervuje, keby náhodou.
Ona vyhlási, že sa rozhodla, že chce penový matrac. Je nereálne, aby mali v posteli dva matrace, každý inej výšky, on v žiadnom prípade penový matrac nechce.
Prichádza kompromis, obaja si kupujú matrace v IKEA, ani jeden nemá čo chcel.
On má strach z toho, že keď si kúpia byt ako ho budú zariaďovať.
P.S.: Kamarát mi povedal, že každý vzťah je plný kompromisov. Súhlasím. Ale aj tak si myslím, že ideálne by bolo, keby sme tých kompromisov museli robiť čo najmenej a preto je potrebné nájsť k sebe človeka, pre ktorého ich nemusíme robiť toľko. Kamarát sa opýtal, že dokedy ho má hľadať. Tak som iba vzdychla ... niekedy aj celý život.
