Láska.

V sobotu sme s kamarátkou preklábosili celé poobedie.

Téma rozhovoru – muži, vzťahy, láska. Aké je to niekedy ťažké keď po pár mesiacoch (rokoch) vzťahu sa vám otvoria oči a vami zidealizovaný človek je vlastne niekto iný. Ale on iný vlastne nie je, on bol taký stále, len vy ste žili v nejakej ilúzií, ktorá s ním veľa spoločného nemala. Takže to vlastne jeho chyba nie je. Ako preto veľa vzťahov končí, lebo s realitou sa nevie zmieriť. Ako ťažko sa niektoré vzťahy rodia, lebo obaja sú dominantné osobnosti a bolestivo spolu bojujú o zachovanie si vlastného územia (ega). Ako človek chce vedľa seba rovnocenného partnera a keď ho dostane robí všetko preto, aby ho ovládol. Ako človek hľadá niekoho submisívneho, ale potom sa s ním nudí a hľadá rozptýlenie inde.  

Ako je to vždy a dookola o porozumení najmä sebe a až potom partnerovi. 

Láska je dar. V 17-tich je tak ľahké zaľúbiť sa. Stačí jeden pohľad do očú. Neriešite bytovú otázku, jeho charakterové vlastnosti, nič, iba jeho hlboké oči, v ktorých sa idete utopiť.

V piatok sa mi ozval môj známy, starý mládenec 47, šarmantný, fešák, vzdelaný, majetný.. no prosto 5 P. Konečne sa jeho sitom predrala nejaká žena (jedno z hlavných kritérií totiž bolo aby vyzerala ako klon Brigitte Bardot kríženej s Claudiou Cardinalle, doteraz mala každá nejaký problém – príliš veľká hlava, pekný zadok-horší predok, pekný predok-špatný zadok a pod.). Tak sa rozhodol ju otestovať na 4 dňovom pobyte v slovenskej dovolenkovej destinácii, poobzeral si ju v plavkách a najmä ho zaujímalo či je dostatočne atraktívna pre okolie, overil si či vie upiecť kura a či napriek tomu, že od rána hovorí čo by chcela, nakoniec urobí to, čo chce on. Vyzerá to tak, že testovanie ala  Svatební cesta do Jiljí  ("Člověk by se měl ženit s rozmyslem") kočka prežila v zdraví a naplnila, že vraj jeho 95% predstáv. Tých 5% tvorí fakt, že na ulici vidí aj krajšie ženy. (No nezabili by ste ho?)

A o tomto to presne je, človek hľadá, snorí, skúša seba aj partnera. Kladie prekážky zámerne aj neúmyselne. Hľadá priestor pre seba, ale snaží sa vytvoriť dostatok miesta aj pre toho druhého. Každý by si zaslúžil, aby zostarol po boku človeka, ktorý ho miluje, ktorý ho vidí takým akým je v skutočnosti. Ktorý rešpektuje jeho chyby a pri kom sa na nič nemusí hrať. Aby ste mohli spolu zrásť. Aby ste sa po čase začali na seba podobať. Aby ste do seba zapadli. (Ako tá lavička, čo som videla v Dubline, ktorá vrástla do stromu, až sa stala jeho súčasťou.) Toto by som naozaj asi priala každému. Svet by bol lepší. Slnko by hrialo viac a láska by nám ukázala správnu cestu.