
Keď som bola pred pár dňami na návšteve, hrala som sa tam so sedemročným dievčatkom. Nechala som ju vyhrať v šachu a v mikáde som ju porazila (to aby vedela, že nie vždy vyhrá), lietajúci tanier mi zopár krát hodila do hlavy a tak sme sa skamarátili.
Keď mi ukazovala, aký má pekný listový papier, tak som jej napísala adresu a dohodla sa s ňou, že si budeme písať. Po Veľkej noci som dostala prvý list. Bolo to super, konečne niečo iné ako účet, reklamný leták, alebo petícia na zvrhnutie správcu. Síce si úplne nepamätá moje meno a s písaním ešte bojuje, ale ja som sa asi hodinu usmievala. Mám list a novú kamarátku. Juch!
