Keď sa pred rokmi môj bývalý priateľ vrátil zo štátov vyhlásil, že ak by bol ochotný s niekým chodiť, tak by to bola Japonka. Že sú prekrásné. No a potom začal chodiť so mnou. Patrím k nešťastníkom, čo nevedia rozoznať Číňanku od Japonky a tú zase od Taiwanky. Prídu mi rovnaké, asi tak ako my sa zdáme (niektorým nevzdelancom ako som ja), rovnakí. Keď prišiel tento mesiac iný môj známy z Japonska a ukazoval mi fotky zo svojho pobytu, najviac ma zaujali práve tváre žien. Musela som konečne priznať, že sú to fakt pekné ženy. Také krehko-euforické.
Je úplne normálne, že v Tokiu sa prechádzajú ženy v tradičnom oblečení...
ale aj v trendovom európskom, takže to spôsobuje zaujímavé kontrasty.
Takže sa bežne stáva, že žena v kimone vytiahne najmodernejší mobil, aby sa mohla pochváliť kamarátke, akú vychytávku práve v obchode ulovila. Národ iný, zvyky iné, ale podstata zostáva rovnaká. Prosto ženy.
spiritual coach, poradca v ťažkých životných situáciach Zoznam autorových rubrík: ako to vidím ja, rada pečiem, Súkromné, cestovanie
