Najprv sme sa porozhliadali v prístave:

poobzerali dnešný úlovok


objavili miestny cintorín


Keď sme uvideli značku - nebezpečné útesy nebojáce a povedzme si otvorene aj nezodpovedne sme sa spolu s tehotnou kamarátkou a jej mužom vybrali zisťovať či sú tie útesy až tak nebezpečné

troška boli

ale boli aj veľmi pekné, tak sme sa zhruba dve hodinky prechádzali a počúvali ako vlny narážajú do skál, čajky škriekajú ako utrhnuté, na ceste sme nestretlli ani živú dušu a tak sme si tú krásu vychutnávali ...






Heathcliffa som nenašla, asi sa mi schoval niekde v skalách a hľadá tú "svoju" Katy. Ale ten výlet stál za to.