Narodilo sa im dieťa a Juraj hovoril, ako skrze narodenie syna pocítil Božiu milosť. Obaja neopustili Boha, len Juraj už viac nemôže vykonávať službu, pretože sa oženil. A to katolícky farár nesmie. Mať rodinu a dieťa.
Keď som mala asi 16 bývala som rok na dedine. Chodila som rada do kostola, nachádzala som tam pokoj a duchovnú útechu. A farára. Nesmierneho fešáka. Tak okolo 35, vysoký, štíhly, pár sivých vláskov v čiernej hrive. Nebola som schopná ísť k nemu na spoveď, lebo vždy keď sa ku mne priblížil, tak sa mi rozbúchalo srdce, že som počula iba tlkot svojho srdca niekde v spánkoch. Býval v najkrajšom dome v dedine a záhradu mal plnú ruží. Moja platonická láska bola čistá aj keď som sa cítila hriešna za to, že jej cieľom je práve farár. Vytriezvenie prišlo po tom, čo som sa dozvedela, že jeho „gazdiné“ mu len nevaria, ale radi sa starajú aj o iné jeho potreby. Do toho kostola som prestala chodiť, prišlo mi to ako zrada.
Dnes na veci pozerám inak a dúfam, že v blízkej dobe zrušia celibát (alebo upravia pravidlá). Celibát je iba prikázaním cirkevného práva. Cirkev ho zaviedla a tak ho môže aj zrušiť. Ideálnym sa javí riešenie, aby bol skutočne dobrovoľný. A tak dal možnosť aj otcom rodín, aby mohli vykonávať službu ľuďom z kazateľnice v katolíckych kostoloch.
Pretože ten, kto sám prežil, dokáže lepšie pochopiť ...
P.S.: Ak by zobral do rúk príbeh Magdalény a Juraja hollywoodsky scenárista, pravdepodobne by z toho bol ešte väčší trhák ako z Vtákov v tŕní. Pretože to je tak, najkrajšie príbehy prinesie sám život.
