Podľa toho ako som sa kŕčovite pridŕžala pultu myslím, že odhadla, že tá cena mi podlomila kolená a po mojej rýchlej kalkulácii o návratnosti investície (v prípade, že vstup 100,- Sk som ochotná akceptovať) som pochopila, že sa mi to oplatí iba vtedy, keby som zavítala do fitka dvesto krát v roku, čo znamená cca štyri krát do týždňa. Mozog vyslal informáciu a mňa rozbolelo telo, ktoré dva roky nemalo žiadny poriadny pohyb. Tak som sa pekne poďakovala a chvíľku pozerala na ľudí, čo majú 20 litrov na cvičenie. Prišlo mi to, akoby som otvorila bránu nejakého klubu pre VIP, kam nepatrím. Spomenula som si, ako sme niekedy v roku 1990 išli na diskotéku k Bednárovi na Špitálsku, kde bolo vstupné 500,- Sk, čo boli nehorázne peniaze na tie časy. Majiteľ si touto vysokou cenou zabezpečil istý typ klientov.
To ma donútilo popremýšľať nad rozdielnym vnímaním hodnoty peňazí. Čo je niekomu lacné, to je inému šialene drahé. Neviem si predstaviť, že by som si kupovala topánky za desaťtisíce a mala v skrini viac párov ako ich potrebujem. Neviem si predstaviť, že by som bola ochotná dať dvestotisíc za kuchynskú linku, alebo stotisíc za sedačku. Ale som ochotná dať viac peňazí za dovolenku, lebo chcem pohodlie a zaslúžim si oddýchnuť. Nie je mi ľúto investovať peniaze do môjho vzdelávania, ale najprv porovnávam kvalitu verzus cenu. Nie je mi ľúto peňazí za parfém, ale radšej nakupujem lacnejší a rovnako kvalitný cez internet. Sú ľudia, ktorí nakupujú potraviny iba v bio kvalite a vôbec neriešia, koľko ich to stojí, pretože to robia pre svoje zdravie. Všetko súvisí s hodnotami, ktoré si človek nastaví. Môj sedliacky rozum hovorí, že žiadne topánky na svete nemajú väčšiu hodnotu ako tú, že mi chránia nohy. Táto funkcia im zostáva či už majú značku Manolo Blahnik, alebo iba Baťa. Ibaže by zároveň tie od Blahnika vedeli variť, žehliť a spievať uspávanky pred spaním, to by sa za tú cenu oplatili.
Všetci nakupujeme podľa toho, na čo nám peňaženka stačí. No ja si stále myslím, že v Bratislave sa stratil pojem súdnosť. Svedčia o tom ceny bytov, prenájmov, handričiek, kabeliek, topánok, ceny v reštauráciách, ceny za služby. Nie sú z nás milionári, pretože sme majiteľmi panelákového bytu. Iba potrebujeme niekde bývať.
