V mojom intelektuálnom období spred niekoľkých rokov som vymetala klubové kiná spolu s partiou, ktoré rada sledovala filmy pre „náročného diváka“. Nikdy som sa ním nepovažovala, ale rada som mala tú atmosféru po filme, keď sme rozoberali pri čaji, čo asi tak autor týmto chcel povedať. Raz som sa takto dostala na film „Prelomiť vlny“ od režiséra Larsa von Triera. Keď začal tak som si v duchu hovorila, ako toto prežijem, pretože to skôr pripomínalo amatérske video zo svadby. Ale tento film ma dostal tak, ako žiadny iný. Bolesť, túžba, viera v Boha, bezmocnosť, láska, naivita všetko naraz a v takej dávke, že som asi v polovici filmu prestala dýchať a ani neviem ako som dožila koniec. Všetko som prežila s hlavnou hrdinkou, ako by som to bola sama. Film sa dotkol mojej duše a riadne s ňou zamával. Keď sme vyšli z kina, tak som rovno išla domov a ešte dva dni som o filme nebola schopná rozprávať, kým vo mne pocit doznel.
„Utekajme už ide“ – slovenský film, ktorý som videla v bratislavskom kine Hviezda, keď som mala 17 a prvú veľkú lásku. Chlapec ma prvý krát chytil okolo pliec a pritiahol k sebe. Neodvážila som sa povedať, že to drevené operadlo sa mi práve vrylo do boku a tak si kôli bolesti veľa z toho filmu nepamätám, ale pamätám si ten sladký opojný pocit z jeho dotyku. Ten sa mi prelína s hadom, Lasicom a Bydžovskou a jej prefajčeným hlasom. Vždy keď ten film vidím, opäť nie som schopná vnímať obsah, pretože ma zahltia spomienky.
„Dracula“ od Francis Ford Coppolu. Nepozerám žiadne krváky, horory ani thillery, pretože sa ešte 3 dni bojím a zla je okolo mňa aj tak dosť. Ale milujem filmy o upíroch. Tento bol skvostný. Kostýmy, hudba, Gary Oldman ako upír. Uverila som mu všetko. Jeho túžbu po láske, pocit moci aj márnosti. Annie Lennox a jej Love Song For A Vampire, patria k mojej top hudbe.
„Amélia z Montmartru“ – francúzsky film s úžasnou Audrey Tautou. Myslím, že to bola jej životná úloha. Film je tak nežne smiešny a naivne zaláskovaný a okúzľujúci. Aj človek čo je možno iný a tak trochu čudák, nájde svoju životnú lásku. Toto poznanie dáva nádej. Všetkým.
„Blade Runner“ od Ridley Scotta. Tento film bol môj prvý kontakt so sci-fi filmami a odvtedy patria k mojim obľúbeným. Dostala ma atmosféra, skrytá symbolika, neuveriteľná hudba od Vangelisa. Nechcem parafrázovať a tak použijem citát: „Je to zkušenost žít ve strachu co? A také být otrokem. Viděl jsem věci kterým vy lidé neuvěříte. Lodě útočící na hořící povrch Orionu, třpytící se paprsky... A všechno v tomhle okamžiku zmizí se mnou. Jako slzy v dešti. Je čas zemřít.“ Uff, ešte stále ma mrazí. Pre fanúšika sci-fi kultový film.
