reklama

Paríž-18 rokov a 9 mesiacov nezávislosti

Minulý rok bol jednoznačne prelomovým v mojom živote a zároveň tým najkrajším čo som kedy v živote zažila.Po maturite som totiž tak trochu rebelantsky na rozdiel od svojich spolužiakov nezačala hneď študovať na výške,ale som odišla robiť au-pair do jedného z najkrajších miest na svete:)Odkedy som bola v štrnástich prvýkrát na školskom výlete v Paríži,mojím snom bolo raz tam žiť.Stalo sa:)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Nemôžem povedať že tých 9 mesiacov bolo ako z rozprávky.Hlavne na prvé tri mesiace mám skôr negatívne spomienky.Ale riadim sa heslom "čo ťa nezabije,to ťa posilní.Uvedomila som si že zbaviť sa svojich ilúzií je tiež krok dopredu.Rodinu s dvomi deťmi ktorú som mala vybavenú poznali v agentúre ako milú rodinu z ktorou boli všetky predošlé au-pair spokojné.Moja smola bola,že rúcať sa začala práve pred mojím príchodom.Otecko,45-ročný spisovateľ si našiel 18-ročnú(!) frajerku a...od rodinky sa odsťahoval.A o práve o pár dní na to prišla deťom nová au-pair-čiže ja.Nebudem tu detailne opisovať ako tie tri mesiace prebiehali,poviem len,že som to nemala ľahké.S mamou Marie-čerstvo podvedenou,frustrovanou ženou ktorá mala feministické sklony prirodzene,každý večer stiahla minimálne pol fľaše vína a fajčila ako turek a s deťmi-najmä malou sedemročnou Iris,ktorej nikto nedokázal vysvetliť prečo tu ocko zrazu nie je a prečo už neľúbi mamičku.Malá prepadala hystérii,bola doslova problémovým dieťaťom,posledné týždne pred mojím odchodom už chodila na detskú psychiatriu.Stále som si hovorila že to sa po čase zlepší,dokonca aj moji rodičia keď ma prišli pozrieť boli na mňa takmer až hrdí a hovorili že "musíš tej Marie pomôcť,potrebuje ťa" Ale pohár pretiekol a ja som sa jedného pekného jesenného rána aj s obrovským kufrom premiestnila z pätnásteho obvodu do siedmeho,ku invalidovni.Novú rodinu som si našla rýchlo a všetky riziká spojené s tým že by sa niečo podobné zopakovalo odpadli tým ,že rodinka ma ubytovala extra,v garsónke ktorá sa nachádzala v inej štvrti ako ich byt.Prvý deň keď som sa ocitla vo "svojej izbietke" som skákala od radosti.Doslova:)Nasledujúce mesiace priniesli krásne aj tie krušné chvíle.(Nezabudnem na to ako som omylom hodila celý zväzok kľúčov do smetiaka,teda predpokladám:-D.Ale určite nezabudnem ani na láskavú pani domovníčku ktorej manžel mi prišiel vylomiť zámok:)Ani druhá rodina nebola ideálna,po čase som zistila ,že taká nie je žiadna,ale aj tak to bola malina.Až na popolnočné metro z práce,teda večerného babysittingu domov.(Spať na gauči v obývačke spolu s dvoma veľkými retrievermi ma nelákalo)Tiež zaujímavé spomienky na nich,najmä keď sa jeden s nich utrhol z reťaze pri venčení a naháňala som ho po celej ulici na opätkoch.Tých šesť mesiacov prebehlo fakt neuveriteľne rýchlo.Ale boli to úžasné mesiace.Asi najčarovnejsí na tom všetkom bol ten pocit slobody a nezávislosti.Peňazí nebolo veľa,hlavne na mesto ako je Paríž ,ale boli moje a dokázala som sa uživiť.Musím priznať že som si nenašetrila,lebo z možností šetriť a nikam nechodiť a užiť si Paríž som si vybrala tú druhú.Užila som si parížske diskotéky,múzeá zadarmo každú prvú nedeľu v mesiaci,kino,kaviarne.Nezabudnem na korčuľovanie popri Seine,čo bolo skvelé lebo som bývala na nábreží ani na prechádzky v Boulognskom lesíku.Doteraz mi chýbajú chrumkavé bagety,neuveriteľný výber kozích syrov a pouličné palacinky.Spoznala som mnohých ľudí rôznych národností a získala pár fakt skvelých priateliek.Postupne sa u mňa na návšteve vystriedala takmer celá moja rodina,čo mi umožnilo stať sa niekoľkonásobným sprievodcom po Paríži.Užila som si rozruch okolo voľby prezidenta a z mojej francúzštiny "pokročilej" sa stala francúzština plynulá.Na rodnú hrudu som sa vrátila len pár dní pred prijímačkami ma vysokú školu.Doteraz sa stretávam z otázkami typu "prečo si tam neostala študovať?"Hm,pretože asi najdôležitejšou vecou ktorú mi ten rok pomohol pochopiť bolo to ,že potrebujem byť blízko domova a svojej rodiny a že dlhšie ako rok by som preč byť nechcela.Zato ten rok stál za to!A rada si ho zopakujem,napríklad ako študentka cez erasmus.Hoci už to nebude také ako predtým.Malo to svoje osobitné čaro,ktoré si vždy budem pamätať.Možno to vyznie pateticky ale Paríž ostane navždy "mojím mestom".Strávila som tam prvý rok svojej dospelosti.:)

Katka Chorvátová

Katka Chorvátová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Talent sa zdokonaľuje v samote,charakter v prúdoch života. (J.W.Goethe)budem sa snažiť:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu