Audio aj video-záznamy z koncertov Slovenskej filharmónie je možné si pozrieť aj na internete! Táto správa určite poteší mnohých milovníkov vážnej hudby a pravidelných návštevníkov koncertov. Myšlienka a cieľ tohto projektu je však iste vyšší.
Cez víkend som bola vo Viedni. Trochu povyraziť, zabaviť sa. Keďže metrom sme museli ísť viackrát, kúpila som si dvakrát 24- hodinový cestovný lístok. Domov sme šli už v nedeľu ráno, hneď potom čo sme prišli z diskotéky. Metro bolo takmer prázdne, veď kam by ste chodili v nedeľu o siedmej ráno! Zato revízor si svoju prácu robil poctivo.
Aj vy poznáte ten pocit, keď sa vám chce vzlietnuť alebo cítite, že sa vám po tele rozlieva nová energia? Pocit niečoho veľkolepého, možno krásne veselého, vášnivého, žartovného alebo tajomného, či až neuveriteľne smutného? Až tak, že si musíte utrieť slzu?
Bol chladný novembrový podvečer. Jeden z tých mnohých. Kráčala vysvietenými ulicami mesta s myšlienkou na šálku horúceho čaju a teplý paplón. Mala pred sebou ešte kus cesty ktorý musela prekonať. Nábrežie, most, kúsok za ním ulica, potom ešte ďalšia a bude doma. Vo svojom kráľovstve. Vo svojej samote. Pozrie si ten film. Áno, presne ten, ktorý už dávno chcela vidieť. Dnes je tá správna chvíľa. Zapáli vonnú sviečku, zatiahne závesy. Skvelé....či nie?
Celý život na niečo čakáme. Keď sme malí, tešíme sa na to, až budeme veľkí a budeme môcť robiť všetky tie veci, ktoré ako „malí“ nemôžeme. Ako štrnásťroční puberťáci sa nevieme dočkať občianskeho, s ktorým nás konečne pustia na diskotéku, keď máme sedemnásť, už túžobne čakáme na osemnástku, na to, ako zmaturujeme, urobíme si vodičák, stanú sa z nás „dospelí“. Na výške sa prebíjame od začiatku semestra do skúškového s túžbou mať to už všetko za sebou a užívať si prázdniny.
Minulý rok bol jednoznačne prelomovým v mojom živote a zároveň tým najkrajším čo som kedy v živote zažila.Po maturite som totiž tak trochu rebelantsky na rozdiel od svojich spolužiakov nezačala hneď študovať na výške,ale som odišla robiť au-pair do jedného z najkrajších miest na svete:)Odkedy som bola v štrnástich prvýkrát na školskom výlete v Paríži,mojím snom bolo raz tam žiť.Stalo sa:)
