V kuchyni ma naozaj nečakalo nič dobré. Naši sa rozhodli, že nedeľu strávia potulkami po horách a mňa nechajú doma variť. VARIŤ. Rýchlo načítavam v slovníku cudzích slov. Po presviedčaní o tom, že naozaj nie som hladná, že babke dám nejaký rožok, som zistila, že to nemá zmysel. Mama ma postavila pred hotovú vec. Kurča s ryžou.
Odišli.
V kuchyni som sa necítila dobre. Akoby sa mi mikrovlnka smiala priamo do tváre. Na stole boli umreté kuracie stehná. Ryža v sáčku, vraj takú vie uvariť každý, bola hneď vedľa. Bol tam aj olej, rasca, maslo, nejaké koreniny, soľ. Nič moc. Začala som mať pochybnosti o dostatočnom množstve ingrediencií. Ale išla som podľa návodu, ten visel na chladničke.
1. Umyť kurča. Ľahké. Stehná som nahádzala do umývadla. Umývam si, ide mi to, už som si celkom zvykla a začínam uvažovať o kariére v oblasti gastronómie. Zrazu zbadám podozrivé chĺpky. Zhruba štyri na každej kuracej nohe. Nožíkom sa snažím orezať parazity. Nedarí sa. No jasné, že ma to skôr nenapadlo, pinzeta. Podarilo sa mi vytrhnúť asi tri chlpy. Takto by som tu bola do večera. Koža putuje do koša.
2. Nasoliť a dať na plech. Holaté stehná som teda nasolila a poukladala na plech. Zabudla som na olej. Malé zaváhanie bolo hneď napravené. Na lístku bolo napísané, že pri pečení podliať vodou. To ma teda zatiaľ nezaujíma. Na každé stehno som dala tri zrniečka rasce. Tri je tak akurát. Ani veľa ani málo. Ešte maslo. Položila som ho do stredu. Medzi stehná. Neviem načo tam malo byť. Ale idem podľa návodu. Zapla som rúru na plno. To vie každý, že sa najskôr musí vyhriať.
3. Ryža. Sáčok som dala do hrnca a zaliala vodou. Ešte trošku soli. Paráda, ryža sa určite podarí.
4. Pozorovanie. Tento bod mi robil najväčšie starosti. Čučať na rúru sa mi nechcelo. A na ICQ už pípali správy. No veď zase tak rýchlo to nebude. Po polhodinke som sa vrátila. Ryža vrela, tak to predsa má byť. Odložila som ju nabok a otvorila rúru.
„No do...“ Kurča bolo dosť tmavé. Nie zhorené, to zase nie. Nie som predsa debil. Len tmavé. Čo s tým? Čo sa pokazilo? Rýchlo, návod. Voda. Že ma to skôr nenapadlo. Plech som hneď zaliala studenou vodou. Predtým som sa stihla opáliť. Tú jazvu, ktorá mi pripomína tento osudný deň, mám dodnes. Sykot prezrádzal, že to asi bude naozaj to správne. Stehná plávali asi v litríku vody. No už len korenie a ešte trochu zapiecť. Rúru som stíšila a ryžu scedila. Bola trochu žltá, asi karí. Nachystala som taniere, nech to už predsa má nejakú noblesu. Usúdila som, že kurča už v trúbe „dôjde“. Tak to hovorí mama, že niečo dôjde. Akože sa dokončí. Voda sa pomaly vyparí a môžeme podávať.
Po ďalšej polhodinke som sa vrátila do kuchyne. Ryža bola stále žltá a voda sa nevyparila. Tmavé stehná plávali v mastnej vode. Aj rasca zmizla. No čo. Vodu som vyliala do umývadla a naložila na taniere.
Predstavte si, v tú nedeľu sme naozaj jedli. Nie však moje vodné kurča ani žltú ryžu, ktorú som zabudla pred varením umyť. Mali sme rožky. Veď ja som od začiatku hovorila, že nie som hladná...
