Dýchať vôňu tvojich slov, len tak ležať v tvojom tieni... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Poézia, Ty, Súkromné, Mojimi očami
Už ako dieťa som chcela mať jedného dňa svoj malý domček. Ako ten pre bábiky, ale v tomto by som bola tou bábikou ja. Až raz budem veľká...Už som. A pomaly sa sen stáva skutočnosťou. Viem, že tí, čo vedia, o čom hovorím, sa budú uškŕňať. Drevenička, ktorú sme začali asi pred dvoma mesiacmi prerábať, bude našim dočasným útočiskom. Tri izby, ja, ty a Dora.
Okolo mňa sa ešte nestihla zahniezdiť vianočná atmosféra, snáď len z reklám a obchodov ma objímajú tradičné novembrové sviatky v predstihu. Aj napriek tomu som dnes myslela na Mikuláša. Ten je tu predsa len skôr. Kolegyňa nakúpila sladkosti, kým sú stravné lístky. Ja som však myslela na toho Mikuláša, čo chodil do nášho okna kedysi. Ani neviem prečo. Možno pre malý bôľ na duši, čo ma dnes nechce pustiť alebo len tak...
Je po Dušičkách. Tento rok, rovnako ako aj minulý, chýbala tradičná snehová prikrývka, ktorú si pamätám z detstva. Nechutné globálne otepľovanie robí aj z našej krajiny tú s dvoma ročnými obdobiami. Tento rok horelo na cintoríne viac sviečok, viac takých, ktoré boleli. A tento rok som zistila, že som už veľká. Že nerozumiem deckám, ktoré oduté prestupujú pri hroboch, v ušiach mp3 alebo 4...nechce sa im ani vytiahnuť ruky z vreciek. Keď som ja bola malá, na Dušičky bolo všetko inak.
Je pár dní pred dňom D. Už aj v počasí hovoria, že sa zvolebnieva. Keby radšej snežilo...Táto prognóza neobchádza ani rádových občanov, ktorých doslova pohlcuje predvolebná kampaň kandidátov na primátorov, starostov a poslancov...Číha na nich za každým rohom, na každom autobuse, stĺpe či bilborde. Mám pocit, že za posledné dni bolo na mňa nasadených viacero podozrivých osôb (medzi inými aj naša poštárka), ktoré ma majú presvedčiť o tom, že najlepšie je voliť práve jeho alebo tú alebo onú...
V kaplnke bolo plno. Učupila som sa na posledné voľné miesto celkom v rohu. Chrbát mi pohladkal studený kameň. Modlil sa ruženec. Drevené guľočky mizli medzi prstami jedna za druhou. Druhý desiatok. Čudovala som sa, prečo majú všetky babky rovnaké topánky. Malé čierne s okrúhlou špicou, ťukajú opätôčkami po studenej dlažbe...Otče náš...ťuk... Do kostola chodím odvtedy, ako si pamätám. Teda od vždy. Od prvého Adventu.
Mám 23 rokov, študujem, pracujem a mám už takmer tri roky vážnu známosť. Raz by som si chcela založiť rodinu, mať tri krásne deti a šťastný život. Asi som „konzerva". Trendy sú totiž posunuté niekam celkom inam. Každý deň sa viac a viac prehlbuje morálna priepasť medzi ľudskými charaktermi či činmi. Spoločnosť už nikoho neospravedlňuje ani sa neprizerá. Stavila na celkom iný rozmer „boja". K morálnemu úpadku jednoducho vyzýva...
Jedného dňa som sa rozhodla nejesť mäso. Bol pondelok. Do mailovej pošty sa mi dostalo video, ktoré zachytávalo kruté zaobchádzanie so zvieratami na bitúnkoch. Ošípané, sliepky, kravy, všetky tieto milé a „chutné" tvory musia pre naše večne hladné bruchá trpieť. A dosť! Čo som to za „zviera", keď s takýmto nehumánnym činom slepo súhlasím a každý deň si ukrojím z potravinového reťazca svoj prídel? Fuj...
Napíšem čo chcem. Bez toho, aby niekto vedel, že som to napísal ja. Konečne môžem povedať slobodne svoj názor a nikto ma za to neposadí do väzenia. Konečne môžem slobodne vyhlásiť, čo ma trápi...konečne môžem povedať svoju pravdu - ako človek - anonym...ako nikto.
Som typ televízneho diváka, ktorý si rád pozrie program, ktorý mu prinesie niečo nové, prípadne dobrý film či diskusnú reláciu. Som bezdetná. Prečo táto poznámka? Keby som mala deti, tak im zakážem pozerať TV JOJ, Markízu a všetko iné, komerčné a bezobsažné...
Stále to tu vonia. Vonia škorica, mandle, práškový cukor. Vonia aj vegeta, ktorou sme posypali tie slané zázraky. Vonia červené víno, čo zafarbilo okraje našich pier. Voniame si...
Je už takmer pravidlom, že od novembra sa na televíznej obrazovke objavujú reklamy s vianočným motívom. Každoročne je aspoň jedna, ktorej melódiu máte stále v hlave, pri ktorej vypnete televízor alebo prepnete na iný kanál. Tento rok ich je aspoň desať. Hlavný podiel na tomto predvianočnom ošiali majú T-com a T-mobile.
Športové spravodajstvo nepozerám často. Neviem či to bude tým, že športu veľmi nerozumiem, že sa často pýtam čo je ofsajd, forhand alebo buly, alebo tým, že som vyrastala v športovo ladenej rodine a tak radšej športové aktivity praktizujem. Dnes som však zostala prekvapená. Zariadila to TV JOJ.
Dnes ráno som bola v obchode. V obchode, ktorý má päť nákupných košíkov, jednu predavačku a štyri regály plné prekvapení. Krčí sa medzi domčekmi u nás v dedine. Hneď oproti kaplnke. Poznáte ten pocit, keď je menej viac?
Pondelky sú roztopašné. Vždy v pondelok som ešte stále víkendová. Trvá to asi do tretej popoludní. Cestujem vo vlaku. Dôchodcovia vyťahujú domáce chlebíky, bezzubá sprievodkyňa kontroluje lístky a študenti s obrovskými batohmi obsadzujú všetko, čo je voľné...
Ranná cesta v MHD môže byť niekedy poriadne deprimujúca ba môže prerásť v agresiu či hrubé násilie. Iní by možno otrieskali tie tri strapaté hlavy o sedačku, iní by možno vystúpili a iní by možno vyslovili aspoň svoj nesúhlas. Ja som až po vystúpení z autobusu zistila, že to bolo naozaj.
Som mladá žena, nemám ani 15, ani 18. Bola som dobre vychovaná. Na Slovensku. V krajine, ktorá načisto a doslova potratila rozum. Ako mladý človek musím reagovať. Reagovať na túto pokazenú spoločnosť, ktorá chce dovoliť neplnoletým deťom potratiť deti. Ako inak sa to dá nazvať?
„Videl som ich prekladať a korčuľujú lepšie, ako mnohí iní. Len dúfam, že budú mať náhubky." Takýto uveličený bol z ruského cirkusu Žigmund Pálfy. Napadlo mi, že jemu by som dala náhubky dva, pre istotu...
Vtedy, keď som sa zobúdzala v modrobielej košeli plnej macíkov a v kazeťáku bolo počuť ľudovky typu - Krčmárik maličký alebo Horela lipka horela. Potom šup do škôlky. V ten deň boli aj poníky. Jeden sa volal Grošík a ja som mala vo vačku desať korún papierových, aby som sa mohla povoziť. Voňali senom a jeden urobil veľkú kopu smradu. V škôlke to všetko voňalo inak...
Poďme sa spolu zasmiať. Lebo Habera mal kedysi zuby ako zdatný plnokrvník, Rolincová, Rolins či Rolinsová bola plochá ako lata, Marta Jandová chodila s nechutným nemeckým pupušíkom a momentálne si nie je schopná nájsť chlapa a Ondřej Hejma vyzerá, akoby mu po hlave prešiel cestný valec...Dalo by sa pokračovať, keby sme chceli...
